��������

Bukolická poézia zobrazuje pastiersky alebo vidiecky život. Prekladateľka Luisy Gluckovej Jana Kantorová – Báliková napísala v doslove ku knihe Vidiecky život: „Vidiecky život je ako skladačka, v ktorej niektoré básne nie sú dôležité samy osebe, ale sú nevyhnutnými dielikmi na dotvorenie celku“. Niečo obdobné platí aj o knihe Rudolfa Juroleka Bukolika. Každá báseň je neopakovateľnou cestou krajinou, kde spolu s básnikom putuje aj sama krajina, a má podiel na jeho myslení: „Svet by vyzeral inak, keby som ho inak opísal...“ Táto filozofická platforma je osobitou, jurolekovskou prizmou slovenskej poézie. Básnik je neustále sprevádzaný jasom a svetlom ako spolupútnikmi. Videnie a myslenie spolu so slovom tvoria neprerušiteľnú trojicu. Autor doteraz vydal sedem básnických zbierok, okrem iných Život je ����ž��ý (2007), Smrekový les (2009) a Poľné vety (2013). Kniha Bukolika získala Cenu Zlatá vlna 2022.