ղľáԾ
Druhá kniha spisovateľky mladšej generácie (nar. 1982) - román o dobrovoľníkoch v zariadení pre postihnutých v Marseille a ich vzťahoch. Zachytiť proces rozkladu osobnosti si vyžaduje empatiu a presnosť deskripcie patológie ľudského vnútra. Hlavná hrdinka Blanka prichádza ako dobrovoľníčka na letný pracovný pobyt do ústavu pre hendikepovaných vo francúzskom Marseille, s túžbou pomáhať tam, kde to má zdanlivo najväčší zmysel. Ospanlivé prostredie francúzskeho leta je prísľubom rutiny, príležitostne ozvláštnenej romantikou, no táto ilúzia netrvá dlho apo počiatočnom aklimatizovaní sa prichádzajú prvé konflikty. Tie sa postupne kumulujú aspúšťajú v hrdinkinom správaní celý rad negatívnych emócií, ktoré krehké dievča čoraz viac pohlcujú. Depresívna bezbrannosť hendikepovaných obyvateľov ústavu Bellevue ju najprv znepokojuje, neskôr obťažuje anapokon desí, vyvoláva vnej pocit nemohúceho odporu. Blankine pokusy ozblíženie sa spacientmi zlyhávajú avýchodisko zo svojej osamelosti sa snaží nájsť vskupine dobrovoľníkov. Hoci sa tento pokus spočiatku javí ako perspektívny, spostupujúcim duševným rozkladom hrdinky znásobuje emocionálnu roztrieštenosť hlavnej postavy. Vstrachu zohrozenia sa Blanka napokon izoluje azostáva zakliesnená vparanoidnom vákuu predstáv avízií, ktoré ju degradujú do nedôstojnej polohy zhodnej spacientmi Bellevue, napriek tomu, že sa od nej od počiatku inštinktívne vymedzovala. „šٰ v románe je podávané len z pohľadu hlavnej postavy. Teda aj prostredie, ktoré na ňu začína pôsobiť znepokojujúco, hrozivo, ale je to jej pokrivené videnie. Je to pohľad duševne narušenej osoby. Možno keby som dala slovo aj iným postavám, videli by to všetko úplne inak, možno by opisovali krásny výhľad z izieb vozičkárov, pohodovú náladu a bujnú vegetáciu, neviem,“ hovorí autrorka.
