ղľáԾ
Piata básnická zbierka autora. Autor sa v nej pasuje na prvého básnika, "ktorý vzišiel z rodu kyborgov". Oblasti básnikovho záujmu sú moderné paralely prelínania starého a nového sveta, od automatickej dekadencie po gymnazistky na rozpálenej plechovej planéte či laboratórium apokalypsy. Habajove básne sú prenikavou analýzou spoločnosti a doby, v ktorej žijeme, v dobe, keď si prestávame klásť staré otázky a "realitu poznáme iba z médií", ale "staré šlágre na nových gramofónoch vyhrávajú hlboko pod hviezdami" a "tváre dievčat medzi krutými hviezdami ešte vždy nesú milosť". Je to poézia prienikov, usilujúca sa o obsiahnutie novej architektúry súčasnosti.
