ղľáԾ
Zrazu je zrejmé, že máme pred sebou výsostné vyznanie krásy. Barbara prestáva byť príbehom, Barbara je stav. Je to tancujúca a spievajúca oživená Praxitelova socha krásy. Čítame cyklus poézie takej navýsosť estetickej, aká sa už dlho v literatúre nedeje. Mišákova Barbara (je) znovuzrodenie. Sprievodkyňa tých, čo túžia po čistote, ktorá je vzdialená od moralizovania. Barbara je krása, ktorú nikdy nebudeme vlastniť, ale môžeme ju vnímať vedľa seba.
Milena Fucimanová
