Príbeh jednoduchej ženy z prelomu 18. a 19. storočia, ktorá sa dostane do sveta šľachticov a náručia mladého grófa.
Kto dokáže pochopiť dušu ženy, aj keď je sprvu priezračne čistá? A kto všetko tie záhady jej života, hoci sa na prvý pohľad zdajú jasné, keďže spoločným menovateľom
a hybnou silou konania ženy je – láska. Tá cudná, plachá, tá búrlivo vášnivá pri ktorej sa zatemňuje mozog a podlamujú kolená, no i tá absolútne odovzdaná a odovzdávajúca sa, bezbrehá a nekonečná – láska materinská.
Od počiatkov sveta sa umelci snažia načrtnúť jej obraz a s mužskou zanovitosťou sa do tejto syzifovskej roboty vrhajú znovu a znovu. Vo svete, i u nás.
Svoj pohľad nám ponúka i L. O. Rosa. Jeho DZóԾ vo svojich osemnásti rokoch z lásky k rodičom opúšťa domov i svoj rodný horský kraj, aby ich v službe v cudzom svete aspoň trochu odbremenila od každodenných starostí. Ten svet je vyčačkaný nádherou pozlátky, ktorá ju očarí a omámi. Nádhera kaštieľa i strojená noblesa odumierajúceho šľachtického sveta na prelome minulého a nášho storočia. Ale aj nádhera nežných slov mladého pána grófa Jóžiho, ktorým vo svojej neskúsenosti uverí, až mu napokon podľahne. Podľahne mu z lásky, lebo naivne uverí v jeho lásku. Trpko, pravdaže, za svoju slabosť zaplatí, ale na dne pokorenia nájde novú silu pre život v láske materinskej. A v porozumení tých, ktorí ju majú radi.
Príbeh plný napätia i dobrodružstiev, lásky a nepokoja, hľadania istôt v živote i krutých pádov. A predsa príbeh optimistický, lebo ukazuje, že v človeku je veľa síl, ktoré mu umožnia prekonať vše zlé. Aj keď bolesť v srdci celkom nevymizne.