��������

Zo sveta kníh

Križovatky reči

V Oberschützene v rakúskom Burgenlande (15. – 17. septembra) sa tretí raz uskutočnilo medzinárodné stretnutie autoriek a autorov píšucich v niektorom z nemeckých dialektov. Súčasťou rendezvous bol workshop, spoločné čítanie v Dome ľudovej kultúry a niekoľko odučených hodín na miestnej Neue Mittelschule. V Oberschützene, kde sa hovorí nárečím „hianzisch“ a kde S. H. Vajanský strávil ako gymnazista tri roky, sa tentoraz stretli El Awadalla žijúca vo Viedni, Anni Mathes z Vorarlbergu a viedensko-bratislavské duo Manfred Chobot, Marián Hatala, ktoré nedávno na knižný trh uviedlo knihu dvoch dialektov Niks ois Teata - Nic neš tyjátr. Pre chorobu nemohla pricestovať Angela Korb z Pécsu, ktorá píše v juhomaďarskej švábčine. Z diskusií vzišlo množstvo tém a námetov, azda raz prenosných aj do našich podmienok. V Rakúsku už dvadsať rokov vychádza časopis Morgenschtean (Zornička). Vydáva ho ÖDA – Inštitút na archivovanie a rozvoj regionálnych jazykov a kultúr. V dialekte píšuci Rakúšania ročne absolvujú viacero verejných a honorovaných vystúpení, s úspechom sa zúčastňujú na maratónoch známych ako „dialekt-poetry-slam“...

–m���-

Ťažký život štátnych zamestnancov

Aurélie Boulletovú, mladú zamestnankyňu Akvitánskej regionálnej rady, zbavili postu v medzinárodnej komisii na 10 mesiacov so 6-mesačným odkladom za to, že pod pseudonymom Zoé Shepard vydala knihu Absolument dé-bor-dée ! ou le paradoxe du fonctionnaire (Úplne za-vale-ná ! alebo paradox štátnej úradníčky) s podtitulom Comment faire 35 heures en un mois (Ako robiť 35 hodín mesačne), v ktorej pravdivo opísala podmienky pomerne výhodného zamestnania. Sankciu podpísal prezident oblastnej rady, socialista Alain Rousset. Podľa neho ide o mierny trest, keďže disciplinárna komisia navrhovala až dvojročné vylúčenie zamestnankyne z verejnej správy. Paradox je v tom, že kniha, ktorá vyšla vlani v marci vo vydavateľstve Albin Michel, sa dostala na 3. miesto v rebríčku najpredávanejších titulov literatúry faktu vo Francúzsku. Autorka opisuje svoje postrehy zo štátnej služby na spôsob denníka Bridget Jonesovej. V štátnych úradoch ide nekompetentnosť ruka v ruke s pätolizačstvom, pracovný čas vypĺňajú porady bez konkrétnych rozhodnutí, správy sa vypracúvajú desať dní, hoci by na to stačili dve hodiny, neobišla ani vzdelávacie semináre, hodiny preklebetené pri káve, šéfov ,,zavalených“ počítačovými hrami... Šokovalo ju, ako nehospodárne sa využívajú prostriedky aj pracovný čas zamestnancov. Na svoju obranu uviedla, že 90 percent vtipných postrehov je pravdivých. Hoci knihu publikovala pod pseudonymom, ľahko ju identifikovali, k jej odhaleniu prispeli najmä bývalí kolegovia.

Pohľad zo záhrobia

Juhoafičan, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru za rok 2003 John Maxwell Coetzee (nar. 1940), ktorý v súčasnosti žije v Austrálii, uverejnil vlani tretiu, najemotívnejšiu časť svojho fiktívneho životopisu Scenes from Provincial Life: Summertime (Scény z provinčného života: Leto). Kým v predchádzajúcich častiach Boyhood (Chlapčenstvo, 1997) a Youth (Mladosť, 2002) sa vyrovnával s démonmi dospievania, emigráciou do Anglicka a potom do USA, tentoraz svoju spoveď začína predstavou, že je mŕtvy. Na scénu uvádza svojho životopisca M. Vincenta, ktorý rozpráva o najdôležitejšom období jeho života: o rokoch 1972 – 1976, keď sa vrátil z emigrácie do biedneho domova v Kapskom Meste a začal písať. V tom čase sa živil ako šofér schátralého nákladiaku, bol osamelý, depresívny, cítil sa ponížený za to, čo sa stalo s jeho vlasťou vinou apartheidu. Coetzeeho romány sú parabolou zúfalstva, pripomínajú biblické príbehy. Samozrejme, dostávajú v nich slovo aj ženy, najmä štyri z nich predstavujú významnú kapitolu v jeho živote. Leto sú pamäti zo záhrobia, ktoré zasiahnu čitateľa svojou úprimnosťou.

-���-