ղľáԾ
Deviatou prekladateľkou na rezidenčnom pobyte Trojica AIR 2022 je Helliana Ianculescu z Rumunska. V Banskej Štiavnici sa venuje prekladu knihy Etely Farkašovej á
Helliana Ianculescu študovala slovenský jazyk a literatúru a český jazyk aliteratúru na Fakulte slovanských jazykovv Bukurešti. Pracovala vRumunskejakadémii. V súčasnosti je na dôchodku,prekladá na voľnej nohe. Zo slovenského jazyka preložila knihyLadislava Mňačka, Ladislava Balleka, Milana Vároša, Vojtecha Zamarovského, Pavla Rankova, Moniky Kompaníkovej a veľký počet článkov v odborných časopisoch: Romania literara, Kultúrny týždenník, Magazinmul istoric.
V online diskusii Trojica Air sa predstavili Helliana Ianculescu aEtela Farkašová, video nájdete na našom . Podujatie moderoval Dado Nagy.
Prinášame vám niekoľko odpovedí na otázky Michala Kríža, ktoré vyšli v časopise Štiavnické noviny.
Ako ste sa dostali kprekladom slovenskej literatúry do rumunčiny?
H.I. Vyštudovala som bohemistiku na katedre slovanských jazykov Univerzity vBukurešti. Keďže mám slovenské korene po svojej maminke, rodenej Benickej, ktorá pochádza zrodiny malých šľachticov, ktorí sa po prvý raz zmieňujú včase druhej križiackej výpravy v12. storočí, takisto sa zaoberám slovenskou literatúrou. Prekladať som začala vroku 1977 najprv zčeskej klasickej literatúry knihy Karla Čapka aJana Nerudu, pokračovala som sprekladmi kníh Martina Vopěnku, Patrika Ouředníka, Arnošta Lustiga, Evy Lustigovej, Zdenka Mlynářa, Ivony Březinovej, Blanky Bellovej, Petry Horákovej, Václava Havla, Petra Sísa a iných. Onedlho nato som sa začala venovať´ aj slovenskej literatúre, takže prekladám súbežne zobidvoch literatúr, nateraz ide oviac ako 45 kníh. Prekladateľská práca bola a naďalej je prácou, ktorá ma veľmi zaujíma, mám znej veľkú radosť ato aj napriek tomu, že niekedy čelím istým ťažkostiam zhľadiska jazyka, ale aj zhľadiska plánovania času. Do roku 2017, keď som odišla do dôchodku, som túto prácu vykonávala paralelne so zamestnaním na plný úväzok vo viacerých inštitúciách, vrátane Rumunskej akadémie aVeľvyslanectva ČR vBukurešti, pričom somväčšinou prekladala počas víkendov, veľakrát na úkor času venovaného vlastnej rodine.
Ktoré diela ste doteraz preložili aaké ohlasy zaznamenali doma vRumunsku?
H.I. Zo slovenskej literatúry som najprv preložila literatúru faktu: Vojtecha Zamarovského Na počiatku bol Sumer a Milana Vároša Osudy zlatých pokladov, sktorými som viedla intenzívnu korešpondenciu. Ďalej som preložila Ladislava Mňačka Ako chutí moc, Ladislava Baleka ʴdzdzí, Pavla Rankova Stalo sa prvého septembra alebo inokedy a Moniku Kompaníkovú Piata loď. Zostavila som Antológiu 12 slovenských spisovateľov, ktorá obsahuje poviedky Rudolfa Dobiáša, Pavla Vilikovského, Dušana Dušeka, Dušana Mitanu, Víťa Staviarskeho, Silvestra Lavríka, Pavla Rankova, Ballu, Máriusa Kopcsaya, Tomáša Horvátha, Mareka Vadasa, Petra Krištúfka, Jany Beňovej, Michala Hvoreckého, Ivany Dobrakovovej, Jána Púčeka spredslovom známeho literárneho kritika Vladimíra Petríka.
Pokiaľ ide opropagáciu preložených slovenských kníh, zvyčajne sa ich krst koná počas dvoch bukureštských knižných veľtrhov Gaudeamus aBookfest. Vstánkoch príslušných vydavateľstiev sa knihy predstavujú literárnym kritikom aprekladateľom vrámci debaty, ktorú moderuje šéfredaktor niekedy za účasti samotného autora aveľkého množstva zástupcov médií, TV, publicistov, kultúrnych novín ačasopisov adivákov zradov čitateľov. Ďalšou etapou propagácie kníh je ich recenzovanie v spomínaných časopisoch alebo novinách.
Akému prekladu sa venujete počas pobytu TROJICA AIR?
H.I. Prekladám román á spisovateľky Etely Farkašovej, ktorý vroku 2018 získal prestížnu literárnu cenu Anasoft Litera, atiež viaceré významné ocenenia. Autorka, ktorá je zároveň filozofkou, sa zaoberá témou staroby/starnutia nielen ako individuálnym psychickým problémom, ale aj ako sociálnym problémom. Ktejto téme pristupuje zpohľadu manželského páru – literárnej prekladateľky aprírodovedca, ktorí sú v dôchodkovom veku abilancujú svoj doterajší spoločný život apremýšľajú o budúcnosti. Ich reflexie aspomienky sú vúzkom vzťahu shudobnými skladbami, ktoré počas života počúvali pri rôznych príležitostiach avyvolávajú vnich hlboké emócie. Druhá téma románu je veľmi aktuálna atýka sa odchodu mladých intelektuálov do cudziny. Odchádzajú za lepšími platmi apracovnými podmienkami, len zriedka alebo vôbec sa vracajú domov, čím spôsobujú veľkú traumu starnúcim rodičom, ktorí sú na jednej strane hrdí aradi, že sa ich deťom darí, ale na druhej strane vtichosti trpia. Všeobecne však odchod mladých ľudí do cudziny poškodzuje aj spoločnosť, ktorá stráca kvalifikovanú pracovnú silu, do ktorej vložila vysokoškolské vedomosti aznalosti. Román bol preložený takmer do všetkých stredoeurópskych krajín, ako aj do arabčiny ahindi. Krst rumunského vydania sa bude konať počas jesenného knižného veľtrhu Bookfest vBukurešti vdruhej polovici novembra.
Na prekladateľskej rezidencii vBanskej Štiavnici ste po prvýkrát? Ako na vás pôsobí mesto aaké sú podmienky na prácu, ktoré vytvára TROJICA AIR?
H.I. Na prekladateľskej rezidencii Trojica Air som po prvý raz. Mala som sa jej zúčastniť už vminulom roku, no zosobných dôvodov som ju odložila na tento rok a sláskavou podporou vtedajšej koordinátorky zLiterárneho informačného centra vBratislave sa mi ju podarilo zrealizovať. Pracujem videálnych podmienkach vbyte umiestnenom vbudove Rubigall vcentre mesta. Mesto, vktorom som tiež po prvý raz, ma okúzlilo svojimi strmými, úzkymi uličkami, upravenými palácmi bývalých rodín zámožných baníkov azrekonštruovanými historickými pamiatkami. Obdivujem pozornosť a starostlivosť, ktoré miestne úrady sfinančnou podporou Ministerstva kultúry venujú uchovávaniu historickej atmosféry mesta aorganizovaniu jedinečných kultúrnych podujatí, ktoré sa, ako som čítala, konajú počas celého roku.
Rada by som sa poďakovala zástupcom Literárneho informačného centra vBratislave, ktorí mi vspolupráci sMestom Banská Štiavnica umožnili prekladať videálnych podmienkach vBanskej Štiavnici, vpôvabnom mestečku sunikátnou históriou, atiež ďakujem za možnosť stretnúť sa online arozprávať sa so spisovateľkou Etelou Farkašovou.
Literárne informačné centrum a Mesto Banská Štiavnica ponúkajú každý rok jedenásť rezidenčných pobytov v dĺžke jedného mesiaca prekladateľom a prekladateľkám slovenskej literatúry do cudzích jazykov TROJICA AIR. Aj vroku 2022 bol projekt TROJICA AIR podporený finančným príspevkom z Fondu LITA. Autorkou grafickej koncepcie je Kristína Soboň, autormi loga Trojica Air Palo a Janka Bálik.
