ղľáԾ
Víkend 13. – 15. mája bol pre knihomoľov sviatkom. Po dlhom čase sa konala poriadna veľkolepá literárna akcia, festival BRaK. Len škoda, že zatienil jednu menšiu avýrazne špecifickejšiu udalosť. Komiksovú konferenciu Panel.
Aj keď nazvať Panel konferenciou je prisilné. Skôr išlo ocon – zraz fanúšikov. Vtomto prípade fanúšikov hlavne domáceho komiksu, hoci nechýbali ani povinné debaty otom zahraničnom.
Panel si dal za úlohu predstaviť domácu komunitu tvorcov komiksov čo najširšiemu obecenstvu. Samozrejme, nieslo sa to vistých rámcových obmedzeniach, ktoré si vyžadoval priestor, ale aj schopnosti organizátorov.
Konferencia sa totiž konala vpriestoroch Fakulty architektúry a dizajnu STU, teda vjej vstupnej hale av pivniciach. Podzemie slúžilo ako prednáškový aworkshopový priestor ahala bola spoločenským miestom.
Ukázalo sa to ako dobrá voľba, lebo hoci účasť nebola malá, nerátalo sa sobrovským množstvom ľudí, atak sa návštevníci akurát pomestili bez toho, aby mal človek pocit, že je to preplnené. Ato je pri takýchto akciách dôležité, lebo nikto si nedokáže literatúru alebo komiks či iné popkultúrne artefakty užiť, ak sa za nimi musí pretláčať cez davy ľudí. Alebo si nemá kam skamošmi sadnúť apokeckať otom, čo zaujímavé ulovil vpredajných stánkoch.
Aže bolo čo loviť!
Hala slúžila ako artist alley – bola vyplnená množstvom stolov, na ktorých miestni komiksoví výtvarníci predávali svoje grafiky, komiksy či plagáty. Ja sám som si odtiaľ odniesol krásnu digitálnu krajinomaľbu od komika, grafika aspisovateľa Maťa Hatalu a repliku obálky slovenského vydania ܲíԲč od Jakuba Šimjaka.
Čo ma privádza ktomu hlavnému: Panel ako akcia okomiksoch odhalil dve veci – tak silnú stránku našej komiksovej scény, ako aj tú slabú.
To silnou je, že tu máme mnoho kresličov, ktorí sa na rôznych úrovniach venujú výtvarnej stránke. Kombinujú sa postupy, techniky aštýly, rôzne stupne nadšenia aprofesionality či kvality. Vtomto smere je to na Slovensku naozaj pestré.
Študenti dizajnu či výtvarnej školy majú záujem komiks tvoriť aj ho tvoria. Veď sa združujú vmagazíne Pomimo, ktorý zostavuje jeden zorganizátorov Panelu, ilustrátor Dávid Marcin. Vtomto smere sa rodí funkčná aprepojená komunita, ktorá má už svoje veľké mená. Na paneli nebol problém stretnúť výnimočného týpka zKremnice, fungujúceho pod umeleckým menom Arter Eniac, či etablovaného legendárneho ilustrátora Michala Ivana. Obaja predstavujú veľké mená nielen unás, ale figurujú aj na zahraničnej ilustrátorskej scéne. Kspokojnosti mi tam chýbala už len Martina Pilcerová.
Problém vtextovej rovine
Zvýtvarného hľadiska je teda slovenský komiks pokrytý dokonale. Problém je vtej druhej – scenáristickej atextovej rovine. Hoci časopis Ծč má už vychovaných svojich scenáristov, chýbajú nám tu etablované astabilné mená, ktoré by pravidelne adlhodobo písali komiks azároveň sa dostali do širšieho povedomia. Iste, môžeme spomenúť Danglára (ktorý je stále hlavne ilustrátor) či Daniela Majlinga, ale tam asi aj skončíme.
Apri tom viem, že medzi študentmi scenáristiky či (amatérskymi) spisovateľmi sa nájdu mnohí, ktorí by komiks chceli písať, len sa to akosi nevie prepojiť. Panel mal tomu pomôcť, ale nie som si istý, či sa mu to podarilo.
Program bol primárne zameraný práve na ilustráciu. Hovorilo sa veľa ohistórii slovenského komiksu, ojeho veľkých menách, oԾč. Na workshopoch sa rozoberala figuratívna kresba, tieňovanie, práca sinkom atušom. No nikde sa nehovorilo ovýstavbe príbehu, scenáristike, tempe rozprávania alebo delení panelov ani ovýzname medzery medzi nimi.
Ak panel navštívil potencionálny autor, musel to byť on sám, čo prišiel za vytypovanými ilustrátormi adal sa snimi do reči opotencionálnej tvorbe. Priestor na to bol, to nik nespochybňuje, ani tomu nik nebránil, ale voficiálnej linke sa ako keby sautormi nerátalo. Možno okrem prednášky ovydávaní komiksu na Slovensku, ale to sa mne osobne zdá byť málo.
Ono to vlastne aj dáva zmysel. Slovenská komiksová scéna nie je veľká, ani sa vnej peniaze netočia. Ak teda má vzniknúť nejaký komiks, tak musí byť autorský – musí ho tvoriť voboch rovinách jedna osoba, lebo je to jednoduchšie ahlavne lacnejšie. Na autorské dvojice sme (s malými výnimkami) ešte nedorástli.
Panel je však vtomto smere dôležitým krokom. Teda, ak sa mu podarí udržať. Čo si veľmi prajem. Kus cesty však ešte máme pred sebou.
Juraj Búry
Foto: Workshop kresby podľa živého modelu s Lukášom Freytagom.
Zdroj: Marek Budai
