��������

K medicínskym problémom zväčša zvykneme pristupovať seriózne. Niekedy možno až príliš. Mnohí lekári však majú v talóne zásobu vtipných historiek. Veď nenadarmo sa hovorí, že smiech je najlepším liekom…

Novinár, spisovateľ a dramatik Peter Valo vo svojej najnovšej knižke Čierny humor v bielom plášti (Forza Music 2013) zúročil roky, ktoré ako publicista venoval rôznym medicínskym prípadom. Z konkrétnych zážitkov lekárov cítiť, že veľmi dobre spoznal nielen nemocničné prostredie, ale aj osudy pacientov, ktoré spracoval do vážnejších, veselých a občas až groteskných príbehov.

V jednotlivých kapitolkách sa striedajú osudy niekoľkých generácií lekárov v časovom rozpätí od začiatku minulého storočia po súčasnosť. Valo si pritom s prehľadom poradil aj s témami, ktoré mu priblížili už len žijúci pamätníci, a vďaka faktom prenikol i do histórie a tajov lekárskej profesie. V príbehu doktora Armina Hoffmanna z 20. rokov minulého storočia napríklad odhalil, že patentovaniu účinného protizápalového lieku, ktorý by možno predstihol aj Flemingov penicilín, zabránila závisť kolegov a prvorepubliková byrokracia. Poviedka Striga v boji proti tuberkulóze zasa prezrádza, ako doktor Karol Virsík v 60. rokoch prekonal predsudky obyvateľov rómskych osád voči preventívnemu štítkovaniu s pomocou v dedine uznávanej bosorky. Za tento počin ho ovenčili gratulácie na konferencii Svetovej organizácie boja proti tuberkulóze až v New Yorku…

Päťdesiate roky a ich pokračovanie, ktoré podrážalo nohy aj mnohým lekárskym kapacitám, si Valo podáva s riadnou dávkou čierneho humoru. Čitateľ sa baví na vtipných dialógoch, dobre vypointovaných situáciách, občas nechýba tragikomická katarzia. Veď ani lekár-odborník nemá vždy garantovaný úspech, takže sa niekedy spolieha aj na kúsok vlastného šťastia a v prípade ľahkomyseľných či nedôverčivých pacientov aj na ich anjela strážneho. Tie najpikantnejšie situácie sa ale paradoxne, kvôli nedostatočnej zdravotnej osvete, odohrávajú ešte aj dnes v ordináciách sexuológa, urológa alebo traumatológa. Pri mnohých sa až „zastaví rozum“…

V Čechách má už beletrizované spracovanie medicínskej problematiky tradíciu. U nás sa autori uspokojujú s vlastnými spomienkami, anekdotami, aforizmami, ale Čierny humor v bielom plášti posunul latku vyššie. Dúfajme, že Valova zdravo humoristicky prisolená knižka nebude len prvou a poslednou lastovičkou.

Miroslav Danaj patrí medzi tých slovenských lekárov, ktorí dokázali rovnako dobre narábať skalpelom aj perom. Jeho povolanie mu poskytlo nepreberné množstvo príbehov a životných osudov, ktoré si zaslúžili zverejnenie. K čitateľom sa tak dostáva zbierka príbehov Rátanie rán s podtitulom Biele príbehy nielen z medicíny (Vydavateľstvo Matice slovenskej 2013).

Doktor Danaj mal na operačnom stole veľa významných osobností, ale do jeho tvorivého povedomia sa zapísali prevažne jednoduchí ľudia. Napríklad tetka Škrabáková z Rozbehov, bláznivý Karči, skutočný barón Karl von Hammerschmidt, ktorého minulý režim obral nielen o majetok, ale aj o rozum, ľudia roztrúsení po horách a kopaniciach, ako Dodo a jeho žena Káča, babka Ondrejčínová z Oravíc… Príbeh Ne��������ٱ�ľ na čitateľa dýchne atmosférou, ktorá z ľudí robí mamonárov a vrahov. V Odkaze sa zasa dozvie, ako jednoduchý človek prežíval prvú svetovú vojnu, a Svedectvo Jozefa Jurkoviča o roku 1919 prináša výpoveď hlavného hrdinu o havárii Milana Rastislava Štefánika. Poviedka Medzi nebom a zemou upozorňuje na to, že človek sa nikdy nesmie vzdávať, hoci sa z lekárskeho hľadiska na prvý pohľad zdá, že nastal definitívny koniec. Autor na vlastnej koži zakúsil, že „bezmocnosť plodí beznádej a tá opäť bezmocnosť…“ Miroslav Danaj ako lekár aj ako človek pociťuje empatiu k  ľuďom, prežívajúcim z mozoľnatej ruky do úst. Jeho príbehy sú veselé i smutné, lebo „pre smutného je aj radosť smutná“. Ich dej sa odohráva najmä v Trnave, Seredi a ich okolí, preto je samozrejmé, že jednoduchí ľudia hovoria vlastným jazykom, západoslovenským nárečím, ale aj po česky, rusky, nemecky a maďarsky. Čitateľ sa v knihe stretne s mnohými žijúcimi, ale aj zosnulými lekármi trnavskej nemocnice a ďalšími známymi osobnosťami. Rátanie rán, ktoré Miroslav Danaj ošetril, vyliečil alebo len tak obyčajne ľudsky pofúkal, ešte nie je skončené. Ani v medicíne, ani v literatúre.

Ťažké životné i medicínske situácie pomáhajú ľuďom prekonávať nielen jednotliví lekári, ale aj organizácie so širšou, neraz i celosvetovou pôsobnosťou. Najznámejšou z nich je bezpochyby Červený kríž. Osudy tejto inštitúcie u nás mapuje titul Kataríny Čižmárikovej a Bohdana Telgárskeho Červený kríž na Slovensku v rokoch 1989 – 1992 (Vydavateľstvo Matice slovenskej 2013). Podrobne popisuje organizačné zmeny, ktorými v zlomových rokoch prešla, prináša správy o najdôležitejších zasadnutiach predsedníctva, ale aj prehľad humanitárnych misií, na ktorých sa v tomto období podieľala. Okrem toho zaznamenáva aj celé znenie stanov organizácie prijatých v roku 1990.

Zorientovať sa v súčasnom svete rôznorodých hodnôt a postojov je ťažké. Na človeka, ktorý sa chce riadiť vlastným zdravým rozumom, dolieha tlak komercie a progresivity, mnohí z nás sú nevyrovnaní a nespokojní. Uvedomujeme si, že nie všetko, čo sa okolo nás deje, môžeme ovplyvniť, a  sme frustrovaní. Dobrá kniha môže byť liekom. A  ak je jej autorom skúsený lekár, dobrú knihu nám priamo naordinuje. Jedným z tých „liečivých“ je i titul Recepty na prežitie (Príroda 2013), s humorom a iróniou podávajúci kritiku na rôzne témy.

Jeho autor, lekár a pedagóg Peter Krištúfek, je otcom spisovateľa Petra Krištúfka mladšieho a ako vtipne hovoria jeho priatelia, „štipku schopnosti dať na papier svoje myšlienky zdedil po svojom synovi“. Krištúfek pôsobí ako šéfredaktor lekárskeho časopisu Monitor medicíny. Kniha predstavuje súhrnné vydanie jeho pravidelných úvodníkov.

Námetmi textov sú zväčša reflexie súčasných problémov a zamyslenia sa nad vzťahmi či ľuďmi, ktorí nás obklopujú. Sú trefné, odľahčené a zábavné. Autor sa venuje medicínskym témam, ako napríklad, či sú pre nás lieky naozaj také potrebné, prečo je dôležité oddychovať, ale i tomu, či je medicína založená na dôkazoch alebo na dojmoch. Predmetom ďalších reflexií sú príroda, predsavzatia, hanlivé výrazy, múdrosť naša každodenná či liečba jemnou iróniou. Aj tieto náročnejšie námety dokáže autor odľahčiť a prinútiť nás zamyslieť sa nad nimi. Každú úvahu tvoria tri strany nahustených myšlienok a právd, užitočných v každom období života.

Recepty na prežitie sú vtipne napísané návody na dobrý život od človeka, ktorý má čitateľom čo ponúknuť. Jeho riadky sú inšpiratívnym a príjemným čítaním na predlžujúce sa jesenné večery.

Rady pre dobrý život prináša aj titul Jacka Angela �������DZ�����č��Ծ��� (Ikar 2013, preklad Róbert Hrebíček). Podľa autora je kľúčom k nemu obyčajné dýchanie! Kniha popisuje rôzne špeciálne techniky, ako spojiť dýchanie so životnou silou a dosiahnuť tak uzdravenie na všetkých úrovniach bytia.