ղľáԾ
aprekvapiť silným príbehom a exotikou nepoznaného.
...je cesta, ako vo Fínsku zviditeľniť slovenskú literatúru. To si myslí naslovovzatý odborník na jazyky, mediálnu diplomaciu a medzikultúrnu komunikáciu Mika L. Laaksonen. Jeho vášeň pre kultúrnu rozmanitosť ho priviedla kštúdiu spolu až 14 jazykov, vktorých aktívne komunikuje aliterárne rastie. Doteraz zoznámil fínske čitateľské publikum stvorbou P. Pišťanka, K. Kucbelovej a A. Bána. Výber zRuzkej klaziky Daniela Majlinga je vporadí štvrtým prekladom, ktorý dokončoval na rezidenčnom pobyte vBanskej Štiavnici,aurčite nie posledným textom súčasnej slovenskej literatúry, ktorým svoju krajinu prekvapí.
Mika Laaksonen je absolventom Diplomatic Academy of London - University of Westminster, absolventom Helsinskej univerzity, kde sa venoval štúdiu západoslovanských a juhoslovanských jazykov akultúr, štúdiu ekonómie aneskôr tomu pridal dodatočnéštudijnépobyty na univerzitách a vysokých školách napr. v Slovenskej republike, Poľsku, Bulharsku, Macedónsku, Chorvátsku a v Ruskej federácii. V súčasnosti pracuje pre verejný sektor ako tajomník pre medzinárodné záležitosti vo fínskom parlamente. Žije vHelsinkách.
Rozhovor s ním spolusDanielom Majlingom si môžete pozrieť na SLC. Diskusiu moderoval Dado Nagy.
Redaktor Štiavnických novín, Michal Kríž, sa vrozhovore sním dozvedel nasledujúce:
MK: Ovplyvňujú recepčný proces inonárodnej literatúry kultúrne vzťahy a literárne tradície daných národov?
ML: Žijeme vdobe zdigitalizovanej masovej kultúry určenej na okamžitý konzum, v ktorom sa čas a originalita stávajú čoraz vzácnejšími komoditami. Nakoľko sa rozprávame orecepcii umeleckej prózy, myslím si, že vzniká niečo nové, vzácne, pozitívne – zamyslenie apoznanie, ktoré sú žriedlom kultúry.
Potenciál vzájomného obohacovania sa kultúr dvoch počtom menších národov so silnými jazykovo-literárnymi tradíciami nesie vsebe schopnosť ustáť, nerozplynúť sa vmori, a nebyť tuctový. To ma ako prekladateľa motivuje snažiť sa tento proces ovplyvniť kvalitou, nie kvantitou.
Vprípade Fínska sa nám najmä vďaka trpezlivej podpore zo strany Slovenského literárneho centra (SLC) apredchádzajúcim štipendijným pobytom v Štiavnici podaril na naše podmienky husársky kúsok – vydanie monotematického čísla fínskeho literárno-kultúrneho časopisu Särö, ktorý sa na takmer sto stranách venuje slovenskej literatúre a kultúre. Verím, že tento úspešný počin nie je iba prvou lastovičkou...
MK: Je v dnešnom svete umelá inteligencia nápomocná prekladom a prekladateľom?
ML: Toto je mimoriadne aktuálna adobrá otázka. Osobne umelú inteligenciu pri prekladaní využívam minimálne, nakoľko sa podľa môjho názoru zatiaľ ešte nedokáže vžiť do citov alebo napríklad premosťovať kultúrne rozdiely obsiahnuté v texte. Na rýchle prekontrolovanie si niektorých výrazov je však umelá inteligencia užitočná mechanická pomôcka.
MK: Ako hodnotíte spoluprácu s médiami, ktoré do istej miery môžu ovplyvniť, aby sa prekladané diela dostali do širokého povedomia čitateľov?
ML: Bez médií nedokážeme spropagovať ani preklad ani autora ani snahy prekladateľa – to je samozrejmé. Žiaľ, vo Fínskom mediálnom priestore zaberá Slovensko iba nepatrné miesto. Aj preto si myslím, že je dôležité prostredníctvom kultúry o tentopriestor zabojovať aprekvapiť vpozitívnom slova zmysle niečím originálnym – silným príbehom a exotikou nepoznaného.
Zatiaľ som pozitívne prekvapený záujmom literárnych časopisov. Myslím si, že cesta osloviť a presvedčiť fínske vydavateľstvá o jedinečnosti, svojskosti a zaujímavosti slovenskej literatúry vedie cez tieto médiá: nie je to šprint, skôr maratón na dlhé trate, vktorom sa musíme nadopovať kvalitou, nie kvantitou.
