Gennadij Ajgi

Predlžovanie odchodu

ale niekde

stojí aj teraz

malá žena

a niekto – vľahostajných očiach – ako slnečné kruhy nesie

fialové mihotanie jej šiat

a medzi jej a mojimi plecami a medzi jej a mojím hrdlom

medzi mojimi rukávmi a jej rukávmi

zaprášená tráva rozpálené koľajnice

a horúce bralá

miest a vrchov

no okrem mňa nik nevie

aké horúce sú vtých rukávoch jej lakte

a aká zvláštna

ranenosť chôdze sa skrýva

vtej lámavo-naklonenej

postave

– a nič nie je počuteľnejšie ako mlčanie

vernejšie ako bolesť jasnejšie ako smútok!

a ešte dlho bude dlho

na svete dlho (nič nenaznačuje význam “dávno”)

a žije na zemi

ešte neodišla od ľudí

aj teraz niekde stojí

malá žena včervených šatách

– a nič nie je nekonečnejšie ako koniec!

a fialové kríky úzkolistej vŕbky

sa kolíšu fúľajúc ju prachom cesty

do pása

a sú čoraz vyššie a širšie

a žiarivejšie ako jej šaty

Keď sme sa dozvedeli o ťažkej chorobe Gennadija Ajgiho, dúfali sme, že lekári jeho život predsa len predĺžia. Zásluhou solidarity Švédskej akadémie (bol predsa navrhnutý na Nobelovu cenu) a spisovateľov zcelého sveta sa problémy sfinancovaním jeho liečby vkrátkom čase vyriešili. 21. februára však prišla správa, že jeho životná cesta sa navždy uzavrela.

G. Ajgi sa narodil roku 1934 vČuvašsku. Spočiatku písal po čuvašsky, pod vplyvom Borisa Pasternaka, sktorým sa ako študent Literárneho inštitútu M. Gorkého stretával vPeredelkine, kde býval vinternáte, prešiel na ruštinu. V 60. rokoch pracoval v Štátnommúzeu V. Majakovského vMoskve, kde mal voľný prístup kruskej umeleckej avantgarde. Ruské básne mu doma začali uverejňovať až koncom 80. rokov. Problémom boli nielen Ajgiho nekompromisné postoje, ale aj vruskom básnickom kontexte netradičná avantgardná voľnoveršová artikulácia jeho lyriky. Najprv mu poézia vruštine knižne vyšla vo Francúzsku a vNemecku. Vzahraničí vychádzalo aj veľa prekladov jeho lyriky, dnes je to okolo 60 kníh. Na Slovensku knižne vyšli tri prekladové výbery: Žena sprava (1967, preložil M. Válek), Predlžovanie odchodu (1995, preložil J. Zambor) a Pieseň pre nás dvoch (2000, preložili Ivana a Valerij Kupkovci). Roku 2000 a 2004 básnik navštívil Slovensko (druhá návšteva súvisela stým, že sa stal laureátom Medzinárodného festivalu Jána Smreka).

Ajgi je rozvíjateľ podnetov ruskej avantgardy, iniciatív povojnovej európskej, najmä francúzskej poézie a impulzov čuvašskej kultúry, jeden znajčistejších hlasov súčasnej lyriky.

Preklad a text Ján Zambor

Foto Peter Procházka