ղľáԾ
Ústav slavistiky FF MU, Literárne informačné centrem,Česká asociácia slavistov, Slavistická spoločnosť Franka Wollmana a Stredoeurópske centrem slovanských štúdií usporiadali dňa 9. decembra 2008 vzasadacej miestnosti Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity XII. brniansku česko – slovenskú konferenciu na tému Česko-slovenské reflexie: 1968 (Jazyk – literatúra – kultúra). Konferencia sa konala pod záštitou Jeho Magnificencie rektora Masarykovej univerzity Prof. PhDr. Petra Fialu, PhD. a Spectabilis dekana Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity prof. PhDr. Josefa Kroba, CSc.
Nosnou témou konferencie boli dobové reflexie z konca 60. rokov, kultúrne a individuálne cesty, vedúce kroku 1968, rola roka 1968 a jeho myšlienkové dedičstvo vdobe tzv. konsolidáce vrokoch 1970-1989, eventuálne vemigrácii, ako aj dedičstvo roka 1968 po roku 1989 a spory okolo významu tzv. obrodného procesu apod. Na konferenci odzneli nasledovné príspevky:
V referáte Antona Hykischa okrem onoho odznelo: „Hlavnými aktérmi arozširovateľmi priestoru spoločenskej diskusie bola inteligencia, predovšetkým novinári, publicisti, spisovatelia, umelci, vedeckí pracovníci, najmä ekonómovia asociológovia. Tragický omyl 1968 spočíval vilúzii, že slovné posúvanie (či odstránenie) bariér znamená aj ich reálne posunutie či odstránenie. Veufórii od jari do neskorého leta sa zabudlo, že mnohé bariéry sú neodstrániteľné. Limity zostali.“ Anton Baláž analyzoval úlohu skupiny Osamelých bežcov. Okrem iného zdôraznil: „Ako paradox pociťujem skutočnosť, že kým ťažiskoví autori šesťdesiatych rokov: prozaici Johanides, Sloboda, Jaroš, Šikula, básnici Ondruš, Mihalkovič, Feldek, Šimonovič, hoci sistými tvarovými atematickými korekciami, mohli aj vrokoch normalizácie pokračovať vo svojej tvorbe, Osamelí bežci arovnako len sa formujúci autori zokruhu bratislavskej filozofickej fakulty, boli väčšinou nadlho vyradení zliterárneho procesu, prípadne museli podstatne korigovať svoje tematické aestetické východiská. Aviacerým znich – aby som parafrázoval názov svojho zošrotovaného debutu – sa už nikdy nepodarilo vrátiť ksvojim „snom ročných období“. Dlhoročná literárna osamelosť sa stala našim nedobrovoľným údelom – adoboví normalizátori nám nedali možnosť manifestovať ju.“ Dana Podracká nastolila problémy súčasného smerovania nekomerčnej literatúry. Okrem iného uviedla: „Tamten disent sa skončil. Ale nezačal sa nový? Disent nekomerčne píšucich autorov, zotrvávajúcich vnajvyššom leveli písania amyslenia, vživote ako znaku, ktorých trh zdržanlivo odmieta aberie po jednom výtlačku do komisionálneho predaja? Tamten disent sa skončil. Začal sa disent nekomerčnej literatúry, vnovej ére postliterárnej kultúry.“
Súčasťou konferencie bola aj krátka prezentácia kníh: Karel Krejčí: Sociologie literatury. GRADA, Praha 2008, eds: Miloš Zelenka, Ivo Pospíšil; Slavista Jiří Polívka vkontexte literatúry a folklóru I-II, Katedra etnológie a kultúrnej antropológie FF UK, Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, Česká asociácia slavistov, Ústav etnológie SAV, Slavistická spoločnosť Franka Wollmana vBrne, Bratislava – Brno 2008, eds: Hana Hlôšková, Anna Zelenková.
Úvodné slovo: Ivo Pospíšil.
Kompletný zborník zprednesených referátov XII. brnianskej česko – slovenskej konrefencie vyjde začiatkom roka 2009 sprispením Literárneho informačného centra.
