ղľáԾ
Epos Temný rytier Christophera Nolana otriasol v roku 2008 svetom filmu i komiksov. Ľudia, ktorí sa len veľmi zľahka obtreli o komiks, pochopili, že môže byť aj vážnou zábavou plnou zaujímavých tém a remeselnej zručnosti. Tí, ktorí komiks poznajú amilujú, sa tešili zo serióznej reprezentácie média.
Temný rytier nie je adaptáciou konkrétneho komiksu, ale zlúčeninou viacerých ikonických príbehov a momentov (napríklad Dlhý Halloween alebo prvý zošit Batmana z roku 1940). Nad tým všetkým však stojí prebratá idea z kultového diela Killing Joke (u nás preložený ako ܳáԲ vtip) rovnako kultového scenáristu Alana Moora a ilustrátora Briana Bollanda.
Pointa tohto vtipu je v tom, že Joker sa rozhodne dokázať Batmanovi, že každý je vo vnútri rovnako skazený a šialený ako on – jedného spravodlivého muža Gothamu sa odhodlá pretvoriť na svoj obraz. Vo filme je ním Harvey Dent a Joker dokonca so svojím plánom uspeje. Demonštruje to ikonická replika: „Šialenstvo je ako gravitácia. Niekoho stačí postrčiť.” Tematicky sa to ilustruje aj na sekvencii s dvoma loďami pasažierov. Joker v tomto scenári nie je úspešný. V komikse je to o niečo jednoduchšie, ale brutálnejšie. Denta nahrádza komisár Jim Gordon. Ale poďme po poriadku.
Trikrát opovahe zla
ܳáԲ vtip vyšiel pôvodne v roku 1988 (včeskom jazyku v mnohých vydaniach pod názvom ňá) a okrem alúzie v modernej filmovej klasike sa dočkal aj nepodarenej animovanej adaptácie. Patrí nielen do Batmanovho kánonu, ale aj do komiksu ako takého. Aktuálne vychádza vslovenčine a hovorím si, je to neskoro, ale lepšie ako nikdy.
V češtine síce čítam, ale je príjemné vedieť, že u nás vychádza kvalitná prekladová literatúra, ktorá je na západe už klasikou (minimálne svojou formou avžánri). Ešte by som si prosil napríklad ٰážDZ, Návrat temného rytiera alebo X-Men: Boh miluje, človek zabíja, za vyslyšanie vopred ďakujem, Slovart.
Názov knihy napovedá, že ܳáԲ vtip nie je jediným príbehom zbierky. V moderných vydaniach bežne býva doplnený o komiks Muž, ktorý sa smeje a poviedku Nevinný chlapík. Tieto tri príbehy sa od seba zásadne líšia, spája ich však skúmanie povahy zla.
Superhrdina – detektív
Prvý príbeh je Muž, ktorý sa smeje od Eda Brubakera (scenár) a Douga Mahnkeho (kresba). Brubaker je známy svojimi temnými noir detektívkami a aj tu sa odráža jeho práca. Modernejšie prerozprávanie prvého stretnutia Jokera a Batmana, ktoré má výrazný nádych drsnej školy, funguje skvele ako detektívka. Batman v nej pátra po tajomnom sériovom vrahovi, ktorý necháva za sebou mŕtvoly so šialeným úsmevom. Komiks vznikol v roku 2005 a výrazne sa inšpiruje filmom Tima Burtona z roku 1989. Názov navyše odkazuje na nemú snímku, ktorá bola inšpiráciou pre Jokera.
Je to poctivá detektívka, obsahuje všetky trópy, ktoré tento žáner má. Je dobré čítať príbeh, v ktorom je Batman presne tým, kým má byť – detektívom. Samozrejme, dôjde aj na akciu, ale až v závere. Kresba je farebná, veľmi detailná, hoci slovné opisy sú sugestívnejšie. Oproti titulnej poviedke knihy je však Brubakerov príbeh mierne povrchný. (Aj keby sa snažil, aby nebol, nikto nemá na Alana Moora zosemdesiatych rokov.)
Kde sa to končí a začína
ܳáԲ vtip je scenáristické majstrovstvo s perfektne budovaným napätím aatmosférou, ktoré podčiarkuje Bollandova kresba (no bez presných Moorových inštrukcií by to nebolo ono). Zatiaľ čo v prvom príbehu sme nazerali hlavne do Batmanovej hlavy, tu sa pozrieme do Jokerovej čiernej duše. Vtip totiž obsahuje jeden z jeho možných pôvodov, príbehov otom, ako sa stal maniakálnym psychopatom. Ide o veľmi citlivý a tragický príbeh o tom, že niekedy stačí jeden deň na to, aby sa vám život obrátil o 180 stupňov (hoci náznaky Jokerovej brutálnej povahy tu boli už aj predtým).
Jokerov pôvod je možno jadrom príbehu, ale rámcujúcim rozprávaním je Batmanovo pátranie po ňom. Na začiatku totiž Joker ušiel z blázinca, postrelil a pravdepodobne znásilnil Gordonovu dcéru Barbaru a komisára uniesol, aby ho psychicky mučil. Batman sa snaží zloducha vypátrať skôr, ako sa stane ešte niečo horšie. Popritom uvažuje, ako sa ich príbeh skončí. Joker zas spomína na to, ako sa začal.
Ak je Muž, ktorý sa smeje prvým stretnutím Jokera a Batmana, ܳáԲ vtip sa dá interpretovať ako posledné. Tvorcovia to síce popreli, DC Comics ho radí do kontinuity univerza, takže Joker oficiálne neumrel, ale záver je dostatočne ambivalentný, aby v kombinácii témy začiatkov a koncov nechal voľný priestor čitateľskej interpretácii. Práve to je na ňom fascinujúce. Brubakerov príbeh je jednoznačné žánrové rozprávanie. Moore necháva niektoré veci nedopovedané. Naozaj je Jokerov pôvod pravdivý alebo je to len rozprávka, ktorú si nahovára? Ako veľmi ublížil Barbare? Zomiera niekto na konci? Nehovoriac o tom, že Moore v podtexte hlbšie analyzuje vzťah Joker – Batman a z hľadiska príčetnosti ich dáva na jednu rovinu. Majsterštik.
Čo by bolo, keby...
Záver knihy tvorí kratučká poviedka Nevinný chlapík o úplne obyčajnom mužovi, ktorý nikdy v živote neurobil nič zlé, no chcel by. Veď ako rozpoznáte dobro od zla, ak ste nezakúsili ani jedno? Do kamery, teda čitateľovi rozpráva o tom, čo by chcel urobiť. V rámci sujetu to nikdy neurobí, no opäť je na vás, či (ne)uveríte jeho rozprávaniu. Mimochodom, jeden z jeho hypotetických zločinov je zabitie Batmana (bez fanfár, bez konkrétneho plánu, cieľa či pointy). Len tak ho zastreliť za denného svetla. Úprimne, táto poviedka je asi najmrazivejšia z trojice príbehov. Nie pre Batmana, ale napriek nemu. Keď si ho odmyslíme, dostaneme v zásade realistickú psychologickú sondu. No do koho mysle? Chlapík nemá nejaké výraznejšie charakteristiky, nie je vracajúca sa postava. Harvey Dent? Môže to byť ktokoľvek. Váš sused, účtovník, náhodný okoloidúci, možno aj vy ste niekedy uvažovali nad podobnými vecami. Poviedka jednoducho navodzuje pocit, že brutálne, surové zlo sa môže ukrývať v každom z nás.
Kniha Butálny vtip a iné príbehy je konečne vslovenskom jazyku. Preklad je dobrý, hoci mám výhrady voči niektorým frázam. Napriek nim by som ju odporučil každému, kto má rád alebo sa zaujíma okomiks či už pre jeho výtvarnú stránku, príbeh s najikonickejším hrdinom umeleckej formy alebo jeho celkový artistický presah. Je to kvalitná literatúra, ktorú ocenia aj ľudia, ktorí nečítajú komiksy. Na jedno však treba myslieť. Rozmyslite si, či ju dáte čítať deťom, lebo aj keď je komiks plný obrázkov a farieb, ide o dospelé a temné čítanie. Komiks (aj ten superhrdinský) nemusí byť totiž iba banálny a detinský.
Juraj Búry (1991)
Doktor estetiky, publicista a novinár, ktorého doménou je žánrová literatúra. Hlavne horory a fantastika. Okrem toho má rád komiksy a mačky.
