ղľáԾ
Je to knižka oľuďoch, ktorých zbila polícia, sťažovali sa a ocitli sa pred súdom ako obžalovaní. Zobetí sa stali obvinení, vravím. „To je onejakom prípade zpäťdesiatych rokov?,“ zareaguje známy výtvarník.
Nie, tento príbeh je súčasťou obrazu Slovenska prvej polovice 21. storočia. Podobnosť jeho zjednodušenej verzie s vykonštruovanými stalinskými procesmi, ktorá je čisto náhodná, však zarazí. Aj preto je dobre, že N Press túto knihu vydal. Ako výkričník.
Kniha Roky bezprávia. Neuveriteľný príbeh razie vMoldave, ktorú napísal publicista aprekladateľ Samo Marec vspolupráci snovinárkou Veronikou Prušovou, rozpráva o známom prípade brutálnej policajnej razie vrómskej osade Budulovská vMoldave nad Bodvou. Prípad sa ťahal osem rokov ahoci sa skončil tento rok „polovičnou spravodlivosťou“, ako to zhodnotili autori knihy, stále nie je úplne uzavretý.
Kniha nie je len prerozprávaním faktov dynamickým publicistickým štýlom, ktorý sa ľahko číta. Kniektorým jej pasážam sa oplatí viac razy vrátiť. Mohla by byť podkladom pre diskusie učiteľov ažiakov otom, čo je to právny štát (a čo je vláda práva), ako funguje, respektíve by mala fungovať nezávislá justícia, čo je to diskriminácia, načo je nám verejný ochranca práv atď.
Ale zaujať môže aj tých, ktorí si myslia, že orazii vMoldave nad Bodvou vedia dosť (veď sa onej popísalo už toľko článkov).
Snaha o objektivitu
Autori nevykresľujú stereotypný obraz rómskej menšiny na Slovensku. V prvej časti knihy nazvanej Korene ponúkajú exkurz do minulosti Rómov, oktorom sa na Slovensku málo hovorí, približujú stav vylúčených komunít, ktoré sa dostali na úroveň afrických slumov, rastúcu nedôveru medzi rómskou menšinou aväčšinou.Hľadajú príčiny aopisujú dôsledky.
Nepasujú sa za expertov, slovo dávajúaj predstaviteľom rómskej menšiny na jednej strane a starostovi Moldavy nad Bodvou aobyvateľom mesta na strane druhej. „Cieľom knihy nebolo poskytnúť riešenie, ale túto situáciu na tomto konkrétnom prípade zdokumentovať. Jednoducho: niečo sa stalo astalo sa to znejakého dôvodu. Niečo nasledovalo aaj to nasledovalo znejakého dôvodu. Azatiaľ čo nespravodlivosť spáchaná na Rómoch sa nedá spochybniť, rozumiem aj mnohým pocitom, ktoré obyvatelia Moldavy nad Bodvou majú. Sniektorými súhlasím viac, sniektorými menej, ale rozumiem im, apráve preto som sa ich vknihe snažil poctivo zachytiť,“ napísal vdoslove Samo Marec.
Prvá časť knihy pôsobí až bezútešne. Aj Samo Marec vdoslove priznáva: „Neviem, aké má tento konflikt riešenie, viem, že cítim obavy.“ Obavy sú pochopiteľné. A Moldava nad Bodvou nepatrí kpozitívnym príkladom samospráv, ktoré sa usilujú oriešenie problémov spolužitia väčšinového obyvateľstva srómskou menšinou, uvedeným vpublikácii Darí sa. Úspešné príklady obcí vspolunažívaní s Rómami (OZ Krásny Spiš, 2018) Alexandra Mušinku abývalého splnomocnenca vlády pre rómske komunity Miroslava Polláka.
Absurdistan
Stalo sa im to preto, že sú Rómovia, píšu autori knihy. Znie to až cynicky, ale zdá sa, že nepreháňajú. Večer 19.júna 2013 vrámci represívno-pátracej akcie 100 (neskôr premenovanej na preventívno-pátraciu) vtrhlo do osady Budulovská vMoldave nad Bodvou 60 policajtov. Osoby, po ktorých pátrali, ani kradnuté veci nenašli. Zostala po nich spúšť aniekoľko desiatok zranených vrátane detí.
Podľa autorov knihy takéto akcie vrómskych osadách nie sú ojedinelé, prípad zMoldavy si však získal publicitu vďaka kontaktu miestnych Rómov smajoritou, sľuďmi, ktorí sa vylúčeným komunitám venujú. Obete razie sa dožadovali prešetrenia zásahu. Policajná inšpekcia, ktorá poškodených ani nevypočula, však dospela kzáveru, že postup policajtov bol vporiadku.
Roztočil sa kolotoč právnych bitiek. Najskôr sa začalo trestné stíhanie zasahujúcich policajtov, na ktorých stranu sa vopred postavil vtedajší premiér Robert Fico aminister vnútra Robert Kaliňák. Stíhanie bolo zastavené aštyri roky po razii sa vpozícii obvinených pre údajné krivé obvinenie policajtov akrivú prísahu ocitli šiesti Rómovia.
Prispel ktomu oficiálny znalecký posudok súdneho znalca, ktorý vychádza zpojmov typu „mentalica romica“: „... skonštatoval nasledovné: Rómovia, ktorí osebe tvrdia, že sú poškodení, abolo im ublížené, jednoducho klamú. (...) Povedané inak, Rómom sa nedá veriť, klamú, lebo sú Rómovia. Avtomto prípade klamú polícii.“ (s. 118)
Áno, aj toto je Slovensko. Mimochodom, ako zistili autori knihy, vtejto krajine sú už miesta (reštaurácie), kam Róma nepustia. Ani takého, ktorého každý vmeste pozná ako pracovitého svedomitého človeka a„nič proti nemu nemá“. Ale je Róm...
Šťastný koniec?
Podľa očakávania Európsky súd pre ľudské práva vŠtrasburgu policajnú raziu videl inak. Jeho rozhodnutie, ktorým dal za pravdu poškodeným apriznal im odškodnenie, viedlo po ôsmich rokoch od razie kzastaveniu absurdných súdnych procesov. Obžalovanou zostala ešte posledná zo šestice Irena Matová, ktorá neovláda slovenčinu, nevie čítať apísať a pre negramotnosť sa stala recidivistkou.
Slovensko vprvej polovici 21. storočia nie je Československo päťdesiatych rokov minulého storočia. Aké bude, závisí od občanov tejto krajiny. Tých, ktorí pripúšťajú delenie na „my aoni“, aj tých, ktorí sú na toto delenie citliví. Pretože aj „my“ sa jedného dňa pri svojvôli moci môžeme stať „oni“.
Daniela Balážová (1973)
Redaktorka Knižnej revue. Vyštudovala žurnalistiku na FiF UK vBratislave. Roky sa novinársky venovala zahraničnej politike aj téme ľudských práv.
Ilustračné foto: Denník N
