Ilustrovaná kniha Kto sú ľudia? je abecedník pre návštevy zvesmíru, jej cieľom je predstaviť ľudskú rasu mimozemskej návšteve. Zuzana Belková ponúka 34 písmen.
á sa zvyčajne spája s osobitným podžánrom obrazových kníh, určených pre prvočitateľov, sú to knihy, sktorými deti začínajú samostatne čítať. Najčastejšie sa snimi stretne žiak prvého ročníka pri osvojovaní si písmen, učí sa ich správne vyslovovať apri čítaní apísaní si zároveň automatizuje ich grafickú aj zvukovú podobu.
á Zuzany Belkovej Kto sú ľudia? sa však vyhýba tradičnej koncepcii tohto podžánru. Neobsahuje totiž tradičné riekankové štvorveršia (ako napr. vMaľovanej abecede Jána Smreka alebo áiku Daniela Heviera) ani nonsensový, humorný či kalambúrny typ poézie. Autorka si vytýčila cieľ sprostredkovať detskému čitateľovi pojmy, spájajúce sa sľudstvom, ato s pomocou písmen abecedy akrátkeho textu.
Opotrebe mieru vo svete
Ilustrovaná kniha vznikla ako starlabový projekt a je koncipovaná ako abecedník pre návštevy zvesmíru, jej cieľom je predstaviť ľudskú rasu mimozemskej návšteve. Autorka ponúka 34 písmen aknim prislúchajúci text spolu skrátkou úlohou (napr. prestávka na objatie, tvorba vlastného jazyka alebo vesmírneho mena). Do knihy je dovolené písať poznámky či kresliť asú na to vyčlenené dvojstránky na jej konci.
Témy sú vybrané veľmi citlivo amnohé znich rezonujú aj súčasnou spoločenskou situáciou. Kniha je nápomocná rodičom, učiteľom či vychovávateľom, ktorí sa aktuálne zhovárajú sdeťmi ovojne, ľuďoch odchádzajúcich zo svojej krajiny alebo opotrebe mieru vo svete: „Niektoré krajiny našej planéty mier nemajú. Ľudia odtiaľ utekajú ahľadajú miesto, kde sa dá žiť bez strachu. Potrebujú priateľov, ktorí im pomôžu, adúfajú, že raz sa aj do ich krajiny vráti pokoj. Vojna, našťastie, netrvá večne. Ak nad mierom príliš nerozmýšľame, znamená to, že nám nechýba ažijeme spokojne. Kiežby to tak mali všetci na celom svete!“
Dualita odlišnosti ľudí
Výber tém charakterizuje ľudstvo zduálnych pohľadov. Jednak ako jedincov, plných emócií, lásky, vďačnosti za život avšetky stvorenia na zemi, obdivujúcich krásu každodenného sveta či tvoriacich umenie. Autorka však veľmi jemne poznamenáva, že nie všetci ľudia sú takí. Často sú voči prírode aostatným ľahostajní aniektorí majú zcudzích ľudí dokonca strach. Sknihou sa preto vynárajú aj otázky týkajúce sa xenofóbie a potreby súcitu sostatnými. Dualita odlišnosti ľudí je poznamenaná aj voblasti viery aslobodnej vôle: „Veríme, že nás má niekto rád astará sa onás. Alebo aj neveríme. Každý človek sa rozhoduje sám, či uverí alebo nie. Možnosť rozhodovať voláme slobodná vôľa. Kým nás nikto nenúti, že niečomu veriť musíme, cítime sa slobodne averíme – alebo aj neveríme, čomu chceme.“
Votázkach oľudskej podstate sa malý čitateľ dozvie, že ľudia sú si podobní, napr. voblasti životných cieľov, práce, oddychu, alebo naopak, aj úplne rozdielni. Ato nielen votázkach viery či odlišného jazyka, ľudia sa od seba líšia aj vzhľadom alebo povahou: „Niekto je divoký, iný pokojný, niekto rád behá, iný rád spí, niekto rád premýšľa ainý rozpráva.“ Belková tak načrtáva tému inakosti aakceptovania napr. aj telesného azmyslového hendikepu: „Niekto nevidí, iný nepočuje aďalší nerozpráva. Niekto vôbec nechodí, iný nemá ruky aďalší vlasy. Dvoch úplne rovnakých ľudí by sme nenašli. Podľa toho vieme, že naozaj existujeme.“
Povedať nie!
Celkom neobvyklá je aj problematika, ktorá je do istej miery spoločná pre všetkých znás. My ľudia si totižčasto sami nepriznávame, ako náročné je povedať jednoduché slovíčko nie: „Nie je slovo kratučké, zdalo by sa, že nám vykĺzne celkom ľahko. Niekedy sa však povedať nedá, napriek tomu, že naozaj chceme. Možno preto, že sa bojíme. Alebo preto, že všetci ostatní práve hovoria áno, len my to cítime inak. Vedieť povedať nie vsprávnej chvíli, to je niečo, čo sa nedá naučiť iba tak. Občas sa nám môže zdať, že hovoriť áno je ľahšie. Ale odpoveď je aj nie. A ak to tak cítime, je dobré ho povedať. Aj keby to malo byť jediné nie vo vesmíre.“
Sprievodné ilustrácie ktextu vytvorila Alica Kucharovič, skúsená ilustrátorka, grafička a animátorka. Pre jej tvorbu je charakteristický pastelový kolorit farieb, snúbiaci sa sminimalistickým ahravým, miestami dekoratívnym ajabstraktným rukopisom. Za invenčný možno považovať koncept knihy ako abecedára, prinášajúceho radostné, ale aj ťaživé témy. Kniha preto vytvára podnecujúci priestor pre diskusiu s detským čitateľom o tom, že podstata ľudskej existencie je mnohotvárna. Pre dospelého čitateľa je zároveň popudom k spôsobu, ktorým je možné jej rozmanité koncepty uchopiť.
Veronika Čigarská (1996)
Vyštudovala učiteľstvo anglického jazyka a literatúry a estetiky a momentálne pôsobí ako interná doktorandka na Katedre komunikačnej a literárnej výchovy PF PU. Vo svojom výskume sa zameriava na žáner obrazovej knihy, tzv.„pٳܰǴǰ“.
Zuzana Belková: Kto sú ľudia?
Ilustrácie: Alica Kucharovič
Nitra: Fagan, 2022
Zdroj obrázkov: Fagan / Alica Kucharovič