ղľáԾ
...alebo ako sa nám hviezdy podpisovali na sako
Literatúra sa vo všeobecnosti považuje za fyzicky nenáročnú askôr oddychovú aktivitu. Aby sme mohli čítať, stačí nám kniha, pohodlné kreslo, niekedy potrebujeme ešte okuliare. No pri správnej konštelácii ľudí, priestoru azámeru sa môže stať, že sa čítanie zmení trebárs aj na putovanie. Dôkazom toho je podujatie Litera Tour so slovenskou spisovateľkouJanou Bodnárovou, ktoré bolo vistom zmysle skutočným turné avniektorých situáciách sa zneho stala dokonca priam turistika. Všetko sa to začalo ešte pár kilometrov pred hranicou Slovenska aUkrajiny, na základnej škole vdedinke Krčava. Jana Bodnárová si sadla pod pódium, aby bola bližšie kpubliku, aprečítala zo svojich kníh pre deti. Literárna turistika pokračovala cestou do Užhorodu, na Užhorodskú národnú univerzitu. Strážny univerzitný vlčiak, tykanie metronómu pri vchode, vôňa sypaného bylinkového čaju zbufetu, študenti prúdiaci po chodbách do učební. Do univerzitnej knižnice sme vstupovali snapätím. Netušili sme, kto nás čaká ani čo máme čakať my, no študenti slovenčiny boli na nás pripravení. Pozorne počúvali, zaujímali sa, diskutovali, dokonca si pripravili prednes zautorkiných textov. Intenzívne sme vnímali ich nadšenie, radosť ztoho, že sa venujú tomu, čo ich napĺňa, no predovšetkým záujem spoznávať nové adozvedieť sa otom viac atiežsnahu prekonávať samých seba. Záujem preto vzbudila aj autorka Jana Bodnárová, keď sa ešte pred koncom besedy obliekla do svetlosivého saka,sfixkami vrukách vyšla medzi študentov apoprosila ich, aby sa jej po jednom na sako podpísali. Šlo operformanciu jej manžela, výtvarníka Juraja Bartusza, snázvom Hviezdy sa mi podpisujú na sako. Pri nej sa roly vymenia anie autor rozdáva autogramy, ale priamo na sako ich zbiera od hviezd, divákov. šٰ podpísané saká, amedzi nimi teda aj jedno užhorodské, budú opár mesiacov súčasťou výstavy Juraja Bartusza. Autogramy na saku sme pomaly vyzbierali, noak by naše turné nemalo vten deň ešte ďalšiu zastávku, dokázali by sme si vslovenčine vymieňať skúsenosti so študentmi istotne ešte dlho. Už nás však očakávali vCentre slovenskej kultúry, kde sme opäť vpubliku zažili prevahu detských čitateľov. Tí dorazili aj so svojimi učiteľmi slovenčiny aaj vďaka nim aich zážitkom aotázkam mala zastávka vCentre opäť jedinečný charakter. Deti dokonca poznali viacero slovenských ľudových piesní, ktoré si medzi rozprávaním zaspievali snaším sprievodcom alektorom slovenčiny na univerzite, Martinom Benikovským. Posledným bodom na našej mape bola vten deň návšteva uslovenskej generálnej konzulky, Janky Burianovej. Tu sme sa pri káve asladučkých ukrajinských bonbónoch porozprávali ovšetkom od výtvarného umenia až po aktuálnu situáciu na Ukrajine.
Druhý deň sme začali dvojbesedou na pätnástej škole. Vstúpili sme do krásnej školskej záhrady, kde rozvoniavali orgovány, narcisy, frézie aobrovské červené tulipány. Škola dýchala jarou aVeľkou nocou. Privítali nás deti vkrojoch, ktoré nám na výstave poukazovali svoje veľkonočné diela. Kraslice zpapiera, stužiek, maľované, vyrezávané, lepené... Obklopený touto krásou sme sa porozprávali so staršími žiakmi od trinásť do pätnásť rokov, ktorí sa opäť podpisovali na hvizde sako. Medzi deťmi vštvrtej triede potom Jana Bodnárová čítala okoníkoch aotom, čo zažila avidela pri jednom znemeckých jazier, keď tam pred časom strávila niekoľko týždňov. Deti možno úplne všetkému nerozumeli, no oto intenzívnejšie prežívali našu návštevu. Keď miesto podpisov kreslili na sako ruže apísali odkazy „Slováci, vezmite nás do Európske únie“, všetkým nám po chrbte prechádzal mráz. Cítili sme, že na kabáte nechávajú odkazy skutočné malé hviezdičky. Ukrajinskú srdečnosť aúctu sme naplno zažili na poslednej zastávke nášho turné, pri otváraní sadu Tarasa Ševčenka, vlese blízko Užhorodu. Pozdĺž lesnej cesty na nás už čakali rýle asadeničky tují, ktoré budú opár rokov lemovať niekoľko desiatok metrov dlhú aleju. Každý znás vlastnoručne zasadil pár stromčekov, pani Bodnárová dokonca okrem tuje zasadila aj vzácne ginko biloba, ktoré sa bude košatiť možno aj otisícky rokov. Po družnom rozhovore avynikajúcom obede, zemiakoch pečených vpahrebe, niekoľkých druhoch rýb, zeleniny, syrov apečiva, sme ukončili aj poslednú zastávku nášho turistického turné. Cez hranice sme prechádzali vyčerpaní, no plní dojmov aradosti ztoho, že literatúru nemusíme prežívať len sami doma vpohodlnom kresle, ale aj medzi ľuďmi, ktorí majú rovnako bohatú predstavivosť aradosť zpoznávania.
Cestu Jany Bodnárovej na Ukrajinu finančne podporilo Literárne informačné centrum.
Video afoto zpodujtatí:
