ղľáԾ
Súčasťou programu konferencie Ľudovít Štúr areč slovenská bola aj prezentácia akademického vydania diela Nauka reči slovenskej. Do života ju uviedli básnik Ján Buzássy ariaditeľ Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slavomír Onndrejovič.
...poverili ma, aby som pomohol pri vítaní na svet knihy Ľudovíta Štúra Nauka reči slovenskej. Kniha, oktorej každý počul, ale málokto ju čítal, zohrala významnú úlohu vnašich dejinách. Uvedomujeme si, aký výnimočný človek ju písal. Politik, filozof, novinár a básnik zanechal vtomto národe hlbokú stopu. Vedel, že jazyk je pre národ prvoradá vec. Vjazykovednej oblasti mal predchodcov, jeho nástup na tomto poli nebol celkom popretím všetkého, čo pred ním bolo. Aboli pred ním nie bezvýznamné zjavy. Anton Bernolák je pre mňa významný aj tým, vjeho slovenčine písal mne blízky amnou obdivovaný Ján Hollý. Štúrova slovenčina mala širší záber, obsiahla väčšie územie, ňou písali básnici zLiptova, zGemera iodinakiaľ, akaždý na svoj spôsob tvoril jazyk, ktorý sa stával spisovným. Sládkovič, Botto, Janko Kráľ, Samo Chalupka aďalší poznačili mysle Slovákov na celom Slovensku aprispievali kjeho prebudeniu ajednote. Začiatkom tohto pohybu bol Štúr. Jazykové zjednotenie prinieslo pre slovenskú kultúru novú etapu. Jazyk používame na dobré ina zlé, kazíme ho inaprávame, on nás inšpiruje avšetko znáša. Napráva nás. Žije. Pán Štúr, zanechali ste nám dobrý nástroj, záleží na nás ako ana čo ho použijeme.
Štúr sedí nad stolom astrúha brko,
Treba písať tak, ako spieva ľud,
Tak presladko aprehlboko,
Tak za srdce, ako sa spieva zpút.
Zpríhovoru Jána Buzássyho 13.6. 2006
