ղľáԾ
Jar je tretím dielom voľnej tetralógie (či kvarteta) štyroch ročných období, ktoré sa Ali Smith rozhodla napísať po rozčarovaní z úspešného (?) brexitového referenda vroku 2016.
Jar je paradoxné stvorenie. Po dlhej zime sľubuje nový život. Ponúka úľavu. Viac svetla. Namiesto toho však príde vyčerpanie. Slabosť. Asmrť. Vmarci sa poberajú starci aapríl je podľa T. S. Eliota najukrutnejší mesiac, pretože „vyvoláva orgovány zmŕtvej zeme“. Aká je Jar škótskej spisovateľky Ali Smith? Cítiť vnej štipku nádeje. Ale aj záplavu bezmocnosti...
Po-klady vpre-kladoch
Vydavateľstvo Artforum, ktoré postupne vydá všetky štyri knihy, týmto ambicióznym počinom napĺňa všetky heslá, sktorými pred štyrmi rokmi predstavilo svoju edíciu –k, zameranú na súčasnú svetovú beletriu.
Vpodobe série románov Ali Smith nám ponúka skutočné literárne „po-klady“ vo výborných slovenských „pre-kladoch“, pod ktorými je podpísaná nadaná prekladateľka Kristína Svrčková.
Úvodná kapitola Jari je ako vystrihnutá zorwellovských dvoch minút nenávisti. Je to vlastne báseň. Úderná arytmická. Definuje tematický rámec nielen tejto knihy, ale celého kvarteta. Svet rozdelený na dva nezmieriteľné tábory a priepasť medzi nimi je čoraz širšia. Rozkvitá nenávisť aagresivita, politika rozbíja rodiny ivzťahy, hodnota ľudského života dosahuje historické minimá.
Jar ako impulz
Svet je paradoxné stvorenie. Bránime sa vňom všemožným hrozbám, odmietame odhaliť svoje ramená zo strachu pred vpichnutím akéhosi tekutého čipu (!), apritom vo svojich taškách akabelkách, vo vreckách nohavíc (blízko pohlaví), vo vreckách blúzok, košieľ abúnd (blízko sŕdc) nosíme nielen najrozšírenejšie sledovacie zariadenia, ale aj extrémne koncentrovanú nenávisť. To nám však neprekáža. Pretože my milujeme nenávidieť! Bez nenávisti by naše životy boli celkom prázdne abezvýznamné.
Ale keď príde jar, ktorá nerobí rozdiely, bez váhania príde aj na smetisko: „Hlávky kvetov sa otvárajú po celej ploche čiernej skládky.“ Starnúci filmový režisér Richard bezmyšlienkovite nasadne na vlak smerujúci kamsi do Škótska azdá sa, že má vúmysle ukončiť svoj život. Prednedávnom zomrela jeho blízka priateľka aspoluscenáristka Paddy, ktorá bola jednou zposledných svojho druhu: mala prehľad, ohromujúce množstvo vedomostí adokázala myslieť vsúvislostiach ivo vrstvách – ato vtvorbe ivbežných rozhovoroch. Jej smrť bola pre Richarda posledným impulzom. Pred sebou naraz videl už len víziu nezmyselného filmového spracovania vymysleného milostného vzťahu medzi spisovateľkou Katherine Mansfieldovou abásnikom Rainerom Maria Rilkem. Nezmysel je vlastne vtomto prípade príliš zmierlivé slovo.
Meno jari, ktoré koná
Jar prichádza aj za múry záchytného centra pre imigrantov, kde ako dozorkyňa pracuje aj mladá Britanny. Obrázky spoza múrov centra pre imigrantov sú neuveriteľné. Koľko ponižovania. Koľko týrania. Koľko ostrého kontrastu medzi mocou na jednej strane abezmocnosťou na strane druhej. Vpodaní Ali Smith nemá toto zariadenie ďaleko od ľubovoľného nacistického tábora z čias druhej svetovej vojny. Je to prístroj na odľudštenie, vktorom sa ignorujú azda všetky britské prisťahovalecké zákony, nehovoriac oľudských právach.
Zariadením vtýchto dňoch otriasa neuveriteľná udalosť – akési dievčatko vškolskej uniforme sa dostalo do riaditeľovej kancelárie, prehovorilo sním avýsledkom bolo, že vcelom centre vydrhli a vydezinfikovali dlho zanedbávané toalety. Ako sa jej to podarilo? Čo mu povedala? Akto to vlastne bol? Možno je to nejaká rozprávková bytosť. Možno ovláda hypnózu. Amožno je to anjelik, čo sa dostane na tie najhoršie miesta, aby ich trochu polepšil.
Má dvanásť rokov a volá sa Florence. Je to rozkvitnuté meno. Plné jari. Anádeje. Predsa však onej nevieme veľa. Len pár náznakov. Orodičoch zmiznutých kdesi na dlhokánskej ceste cez more. Otom, že je na prvý pohľad „iná“. Otom, že zostala celkom sama. Otom, že nemieni mlčať ačakať, kedy sa veci konečne zmenia.
Cesty Florence aBritanny sa pretnú na železničnej stanici. Možno mladé dievča naozaj ovláda hypnózu amožno je len natoľko nezvyčajné, že so sebou dokáže strhnúť akéhokoľvek človeka. A tak už opár chvíľ sedia spolu vo vlaku smerom do Škótska.
Florence je symbol. Symbol mladej sily asviežeho rozumu. Nemá ďaleko od Grety Thunberg, no na rozdiel od nej sa zameriava primárne na ľudské práva. Ale veď ono to napokon všetko so všetkým súvisí. Klimatické zmeny spúšťajú čoraz masovejšiu migráciu. Ahysterické reakcie všetkých, čo doposiaľ žili vnemennom a pokojnom pohodlí, rapídne narastajú. Florenceje zároveň aj dôrazným upozornením na to, aké bezmocné sú deti aaké nepredstaviteľné muky prežívajú vrôznych kútoch sveta. Obete sexuálneho násilia, detskej práce, vojen. Deti bez rodičov. Deti bez detstva.
Kingussie – tak sa volá škótske mesto, kde sa osudovo pretnú cesty Richarda, Florence aBritanny. Oveľa dôležitejšie ako všetko, čo sa stane, je možno to, čo sa povie. Slová ešte nestratili svoju silu, vdobrom ani vzlom. Atak si dvanásťročné dievča, ktoré veľmi citlivo vníma svet, vypisuje do zošita vlákna nenávistných komentárov zTwitteru amimoriadne presne ich glosuje. Toto dievča vidí, že svet sa zmenil na jeden obrovský newsfeed plný nenávisti asmrti aagresivity, vktorom sa ľudia stále delia na „my“ a „oni“, ato podľa ľubovoľných kritérií. Rasa. Vierovyznanie. Pôvod. Rovnaká nenávisť sa na nás vyvalí pri diskusii oprisťahovalectve, ale aj pri tej o najlepšom recepte na citrónový koláčik.
Čo príde po jari?
Jar Ali Smith je vistom zmysle rozprávkou. Aje to asi ten najvhodnejší žáner, pretože tam, kde je zlo primocné, potrebujeme zázrak na to, aby sme ho porazili. Ak je však jar ročným obdobím, vktorom sa rozbujneli najmä hnev a nenávisť vnajrôznejších formách, nemáme asi veľa dôvodov tešiť sa na prichádzajúce leto.
Ali Smith: Jar
Preklad: Kristína Svrčková
Bratislava: Artforum, 2021
Ján Púček (1987)
Spisovateľ apublicista. Autor prozaických kníh Kameň vkameni (2012), Okná do polí (2013), Uchom ihly (2015) aMed pamäti (2018). Textami oknihách
