ղľáԾ
Vautorskej poznámke kprvému vydaniu knihy (2003) Kornel Fӧldvári napísal, že „podtitul Humoresky 1963 – 1977 nie je celkom pravdivý, je tu izopár starších próz. Vostatnej knihe Humoresky (2020) okrem častí už publikovaných vrôznych vydaniach (aj zahraničných), resp. nepublikovaných včase ich vzniku (pre zákaz), nájdeme aj také, ktoré zostali vautorovej pozostalosti.
Kornel Földvári: Humoresky
Levice: KK Bagala, 2020
Redakcie všetkých textov urobila autorova manželka Naďa Fӧldváriová aspolu svydavateľom zaradili do knihy text – doslov Tomáša Janovica Hriešnik scudzokrajným menom (2003). Janovic spreňho typickou skratkou, ale veľkou hĺbkou vypovedal oKornelovi Fӧldvárim vari všetko. Okrem iného napísal: „A on – nie anie zatrpknúť. Stále je rovnako noblesný a vydáva svedectvá sveľkým nadhľadom, samozrejme, ironickým.“ (s. 109) Kornel Fӧldvári – humorista vživote, vtvorbe kritik, ironik, satirik. Humoresky – tento súbor rôznorodých textov avýtvarných vyjadrení (Palo Bálik, Martin Šútovec) sdizajnovou prílohou Eastern (Fero Jablonovský akoláže Pavla Taussiga) je ďalším zuž pomerne dlhého radu diel, ktoré vedícii kníh Kornela Fӧldváriho vydáva KKBagala.
Neopakovateľný rukopis
Humoreska sa definuje ako veselá, humorná poviedka, vktorej dominuje žartovný, veselý príbeh, humor, irónia akritika. Takéto apodobné definície nie sú pri tvorbe Kornela Fӧldváriho dôležité, pretože autor si vytvoril svoj neopakovateľný rukopis apohľad na skutočnosť, atak aj vtejto knihe okrem typických humoresiek nájdeme kritiky, satiry, paródie, aforizmy, dokonca fejtóny, bájky areflexie. Vnich sa ukázala autorova múdrosť, nápaditosť, schopnosť nachádzať podobenstvá, ukázať, že človek sa vosvojej histórii nezmenil alebo len málo, keď použil iný odev, inú lexiku avytvoril iné reálie.
Fӧldvári prešiel vtýchto svojich textoch dejinami pred n. l. inedávnou svojou súčasnosťou, atak pripomenul, že história sa opakuje. Dokumentuje to ikonkrétnymi menami – osobami aosobnosťami (Kajfáš, Judáš, Konštantín Filozof, Džingischán, T. More...), pripomína dôležité časti aznaky ich životov, ktoré sa vhistórii opakujú ako charakteristiky ďalších pokolení. Uvádza však aj bezmenných, vinných inevinných, podľa toho, ako sa vosvojej dobe javili aaké ich vlastnosti apostoje možno vminulosti ivsúčasnosti kvalifikovať pozitívne či negatívne.
Kocúrkovské perpetuum mobile
Krátke, priam aforistické texty vypovedajú až príliš veľa odávnej inedávnej dobe. „Pán Milton! Hej, pán Milton, ste doma? Ztlačiarne vám odkazujú, že kráľovský prokurátor práve zabavil celý náklad vašej Reči oslobode tlače...“ (s. 27)
Vtextoch odhaľuje často veci, ktoré sú pre ľudí odjakživa dogmami, nezamýšľajú sa nad nimi apritom by mohli konať múdrejšie apravdivejšie („Spochybujúcimi sa nehandrkujte, tí sa jednoducho anulujú! Na pochybnosti ani nepomysli!“ (s. 39)). Krátkym príbehom (ý; s. 43) navodí atmosféru kpoviedke, ktorá by mala mať napínavý dej aukončí ju jednou prekvapujúcou vetou, ktorá naozaj urobí zkrátkeho textu poviedku sveľavravnou ahlbokou výpoveďou.
šٰ takéto texty, obyčajne so znakmi fejtónu (Linka; s. 51), stvárňujú ľudskú hlúposť ainé negatívne vlastnosti či činnosti, akési spoločenské, kocúrkovské perpetuum mobile, keď mnohí jednotlivci vnímajú skutočnosť zvrátene. Fӧldvári priamo neodsudzuje, nekritizuje, ale dokazuje, že onegatívnych javoch sa dá napísať minipríbeh snapínavou azaujímavou pointou. „ Predsa je len fantastické, ako brilantne si viete vymýšľať charakteristiky,“ vyhlásil. „Nerobíte náhodou na osobnom oddelení?“ (s. 62)
Napínavý výsmech
Fӧldvári je výborný aj vtvorbe bájok, napr. ձԴDzť („...Ťažko obracať kabát, ktorý vám prirástol kchrbtu...“ (s. 33)), paródií na sentimentálne príbehy (Werther; s. 35) či vo využívaní rozprávkových motívov, keď ich modifikuje apotom zlo víťazí nad dobrom (Snehulienka; s. 37).
Podobne využíva aj témy biblické, literárne ahistorické postavy, ale za všetkým je autorova aktuálna realita, ktorá ubližovala mnohým ijemu samému. Štýl famózne prispôsobil vždy textu, ktorým sa inšpiroval, vytvoril naň akúsi ponášku, alegóriu negatívnej doby normalizácie. Stým súvisí aj téma opodstate literárnej tvorby (Estetika; s. 67), ktorá sa mení na obchod avjeho fejtónoch (š辱á; s. 71) nájdeme výsmech zneporozumenia umeniu, ponižovanie umelca, lebo dôležitejšia je práca pre továreň, úrad, dôležité je plnenie plánu, pravidelná dochádzka do práce... umenie (písanie básní) tu nemá čo robiť, je to zbytočné míňanie času. Takúto činnosť treba zakázať, potrestať – tak sa často vnímalo umenie vdobe socializmu anormalizácie (Ars poetika; s. 73).
Fӧldvári však ide ďalej – neváha vysloviť slová okázaní morálky ľuďmi, ktorí sú vživote amorálni (Príbeh smorálkou; s. 81). Ztakýchto postupov adiletantského posudzovania umenia vie vytvoriť napínavý výsmech (Satira; s. 47).
Obraz pravdivej podstaty
Zfejtónovej reality vosvojich prozaických textoch prechádza kreflexiám onemohúcnosti človeka pokoriť to, čo je dané na Zemi, vo vesmíre; ak by ľudia žili sčistým svedomím, podľa pravdy avláske, nebolo by treba mnohých zákonov aprikázaní.
Kornel Fӧldvári však reálne tragédie, skutočný smútok prestupuje humorom, napríklad odkrývaním naozajstných pocitov pri smrti iných aztoho vzniká tragikomédia – obraz pravdivej podstaty človeka. „Magická sila osobnej tragédie ma povzniesla na čelo našej hudby. No teraz... Nie, nikdy nepochopíš, čo sú to tvorivé muky!“ (s. 88)
Vknihe Humoresky nájdeme aj časť nadpísanú Western vnašej literatúre. Sú to texty a kresby na tému, ktorá bola pre Kornela Fӧldváriho príznačná, lebo okrem detektívok mal rád iwesterny. Ide tu oštyri texty (Kniha pre mládež, Dievčenský román, Román snajvyššími ambíciami, Ľudový rozprávač), vktorých so svojským humorom stvárnil obľúbený žáner – western.
Pre Kornela Fӧldváriho ipre jeho tvorbu je typická tragikomickosť. „Nepísal som však, aby som provokoval cenzorov, netúžil som po pochybnej sláve zabavovaného ,bojovníka‘. (...) šٰ prózy uverejňujem zo zažltnutých rukopisov; (...) Vychádzali pod pseudonymom Miroslav Kostka, pretože roky to inak nebolo možné.“ (s. 108).
Nikdy sa nesťažoval, aj tragickosť života atvorby skrýval za komickosť. Úprimne. Môže vzniknúť dojem, že mnohé jeho texty sú už iba pre pamätníkov apre súčasných mladých amladších môžu predstavovať takmer sci-fi prózy. Pravda je však taká, že vjeho prozaických výpovediach je dokument odobe, vktorom sa môžu nájsť aj dnes mnohí.
Gabriela Rakúsová (1943)
Literárna kritička, recenzie publikuje vprintových aelektronických médiách. Je autorkou rozhlasových literárnych kompozícií ospisovateľoch aich dielach, niekoľkých dramatizácií próz. Knižne vydala súbory textov Zliterárnych reflexií (F.R. & G., 2015), Fiktívne rozhovory (LIC, 2018) aMedzi realitou ajej znakom / Interpretačné úvahy oknihách (Modrý Peter, 2018).
Foto: Peter Procházka
