Erik Ondrejička debutoval roku 2004 básnickou zbierkou Na vnútornej strane viečok. Vstredu 22. novembra o19.00 sa vbratislavskom A4 priestore na Námesti SNP 12 uskutoční prezentácia jeho novej knihy Tanec večerných vločiek.

Vdesaťtisícoch vecí ktoré sa neustále tvoria

pozorujem jav prinavracania sa.

Lao c‘

Tanec večerných vločiek

Tie stopy chlapca čo ho iba vedú

prekryjú stopy detí po škole

apo nich skoky bežca ponad výmole

ana nich kratšie

na starosť a biedu

Avietor znova všetko uprace

ado tmy znova bežia mesiace

prázdnymi chodníkmi

čo sa už nikdy neotočia

aby nemuseli rátať desaťročia

Aiba tenký večný potôčik

sa tu sám do seba otočí

asám vsebe vprítmí priteká

nech je zpramienka života veľrieka

čo sama vsebe beží

asama vsebe počká

kým na ňu nesadne aj posledná vločka

avšetky krásne hluchonemé noty

tancujú bez hudby cestou do jednoty

od prvej bodky po poslednú čiarku

vhustnúcom prítmí osamelého parku

Zázrak plný vecí

Každé ráno nosí poštár veľký balík

nechce ani podpis či sme si už vzali

mačku vďalšom vreci - zázrak plný vecí

čo hreje apáli...

v radosti ažiali...

Akeď príde láska ktorá príliš bolí

ajej srdce bije proti našej vôli

vrátime jej zvyšky do nebeskej výšky

vmalých kvapkách soli...

že sme tu tiež boli...

(é)

Iba zpier ťa čítam

ako hluchonemý

ochutnám asi tam

vsmútku chryzantémy

Krehká ako v zime

zhibernačnej kómy

povieš Iba spime

astonka sa zlomí