Erik Ondrejička debutoval roku 2004 básnickou zbierkou Na vnútornej strane viečok. Vstredu 22. novembra o19.00 sa vbratislavskom A4 priestore na Námesti SNP 12 uskutoční prezentácia jeho novej knihy Tanec večerných vločiek.
Vdesaťtisícoch vecí ktoré sa neustále tvoria
pozorujem jav prinavracania sa.
Lao c‘
Tanec večerných vločiek
Tie stopy chlapca čo ho iba vedú
prekryjú stopy detí po škole
apo nich skoky bežca ponad výmole
ana nich kratšie
na starosť a biedu
Avietor znova všetko uprace
ado tmy znova bežia mesiace
prázdnymi chodníkmi
čo sa už nikdy neotočia
aby nemuseli rátať desaťročia
Aiba tenký večný potôčik
sa tu sám do seba otočí
asám vsebe vprítmí priteká
nech je zpramienka života veľrieka
čo sama vsebe beží
asama vsebe počká
kým na ňu nesadne aj posledná vločka
avšetky krásne hluchonemé noty
tancujú bez hudby cestou do jednoty
od prvej bodky po poslednú čiarku
vhustnúcom prítmí osamelého parku
Zázrak plný vecí
Každé ráno nosí poštár veľký balík
nechce ani podpis či sme si už vzali
mačku vďalšom vreci - zázrak plný vecí
čo hreje apáli...
v radosti ažiali...
Akeď príde láska ktorá príliš bolí
ajej srdce bije proti našej vôli
vrátime jej zvyšky do nebeskej výšky
vmalých kvapkách soli...
že sme tu tiež boli...
(é)
Iba zpier ťa čítam
ako hluchonemý
ochutnám asi tam
vsmútku chryzantémy
Krehká ako v zime
zhibernačnej kómy
povieš Iba spime
astonka sa zlomí