��������

���ž��

Lístok na lístok kladie jemne

v okrúhlych vlnách.

Pod kvapkou dažďa pokorne sa prehne,

do seba stúlená o láske dumá.

Pred zrkadlom dotieravým

vnára sa do seba a halí malú tvár.

Vravím jej:

otvor sa mi,

bo krása tvoja raní

a páli jednostaj.

V múdrosti ďalej mlčí, stúlená do seba

mámi svet?

Svet láske učí.

Na slnku slzy suší

a v krehkých vlnách vône

pod ťarchou lásky stone.

Svetloslav Veigl sa narodil na Štedrý deň roku 1915 a opustil nás na Popolcovú stredu 17. februára 2010.