痴测丑木补诲谩惫补苍颈别
Práca nad prekladmi je takmer v啪dy beh na dlhé trate (v tom reálnom som nikdy nepatril medzi vytrvalcov) – uvedomil som si to u啪 dávno, ale výraznejšie to poci钮ujem práve v týchto mesiacoch, ke膹 v rámci prekladate木ských aktivít cúvam k veciam, ktoré sú mi dávno blízke.
Ke膹 som dostal ponuku preklada钮 dielo z kánonu modernej po木skej literatúry – Pravek a iné 膷asy Olgy Tokarczukovej – vlastne som sa iba vrátil pár rokov v 膷ase. Ide teda skôr o rozpomínanie, o schopnos钮 evokova钮 si nadšenie, s akým som pred takmer dvadsa钮ro膷ím pritakával spokojnosti po木ských 膷itate木ov, ke膹 som prekladal jej kni啪ky Dom vo dne, dom v noci, Hra na mnohých bubienkoch a Anna In v hrobkách sveta – zaka啪dým bola obdivuhodne sugestívna, 膷arovala „vecným“ aj lyrickým jazykom, opantávala silou príbehu i 膷istým, mýtmi a legendami inšpirovaným rozprávaním (vo vo木ných chví木ach sa púš钮am aj do 膷ítania jej najnovšieho monumentálneho diela Knihy Jakubove, ktoré sp暮艌a všetky spomínané atribúty a faktograficky podkutým exkurzom do histórie potvrdzuje miesto tejto autorky v sú膷asnom literárnom panteóne).
Za 膹alší návrat v 膷ase pova啪ujem prácu nad výberom poézie po木ského básnika Jana Polkowského pre banskobystrické vydavate木stvo Skalná ru啪a. S jeho veršami som sa za膷al stretáva钮 koncom 80. rokov – zvä膷ša vo vzácne prepašovaných, tzv. „druhoobehových“ 膷asopisoch, resp. v tenu膷kých, asi tridsa钮stranových zbierkach 翱丑别艌 a Stromy. V jeho stíšenej, sústredenej, vytrvalo naliehavej poézii, ktorá apeluje na 膷loveka vrstvením kultúrnych a historických odkazov, zotrvávaním vo viere a nádeji, nachádzali spriaznení 膷itatelia oporu v 膷asoch výnimo膷ného stavu, novšie texty sú plné melancholických úvah o starnutí, nenaplnenosti, zádum膷ivého sústredenia na vnútorný svet. Slovenský výber bude ma钮 názov Cantus a usilujem sa do艌 vtesna钮 to najpodstatnejšie z autorovej tvorby.
Tieto dva návraty pova啪ujem za splatenie dlhu, ale zárove艌 aj radostné pritakanie, 啪e mô啪em svojou 膷iastkou prispie钮 k ich pretrvaniu aj v našom kultúrnom kontexte.
