V súčasnosti sa venujem najmä detskej literatúre. Mám za sebou preklad série príbehov o doktorovi Proktorovi od Jo Nesba: Prdiprášok doktora Proktora, Časovaňa doktora Proktora, Doktor Proktor a koniec sveta. Možno. a Doktor Proktor a veľká lúpež zlata (všetky Iron Libri a Vydavateľstvo Slovart). Prekladať tieto knihy bolo nečakane veľkou výzvou. Prakticky každý pozná Nesba ako majstra v detektívke, treba však povedať, že aj jeho detské knihy predstavujú prekladateľský oriešok. Nesbø často a rád používa slovné hračky, dvojzmysly či hlavolamy – napríklad list, ktorý pri čítaní zľava doprava predstavuje trochu nezmyselnú, ale relatívne nevinnú informáciu o počasí, zatiaľ čo pri čítaní sprava doľava je v ňom zakódované volanie o pomoc.
Ako takmer každý nordista, aj ja mám na svedomí i prekladanie detektívok. Zatiaľ vyšiel román ľ岹Ծ (Marenčin PT) od Monicy Kristensen, ktorý je zaujímavý najmä zasadením do reálií Špicbergov – tie sú naozaj špecifickým prostredím aj v rámci severských národov.
Pri prekladaní najčastejšie zápasím s konzervatívnosťou slovenského jazyka. Najmä pri detských knižkách je redakčná úprava až úmorne prísna. Spisovnosť musí byť – hoci žiadne desaťročné dieťa nepovie „si vedľa ako tá jedľa“. Ale nič sa nedá robiť, „jak“ je čechizmus, musí preč.
Momentálne pracujem na výbere nórskych obrázkových knižiek na preklad. V tejto oblasti má totiž Nórsko aj vďaka neuveriteľnej a závideniahodnej štátnej podpore kultúry a literatúry naozaj čo ponúknuť. A keďže som veľký fanúšik súčasnej nórskej beletrie, mám vytipovaných aj pár románov, ktoré by podľa môjho názoru stáli za pozornosť aj v našich končinách.