ղľáԾ
Zúcty k Milovi Urbanovi
Milo Urban: Svedomie
Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2003
Dňa 24. augusta 2004 si literárna verejnosť mohla pripomenúť nedožitých sto rokov významného slovenského prozaika Mila Urbana. Azda aj táto skutočnosť prispela kvytvoreniu zaujímavého projektu, akým bezpochyby je opätovné vydanie niektorých jeho noviel. Samotný titul knihy je prevzatý zjednej Urbanovej novely z roku 1924.
Výber poviedok a noviel pôsobí ako výsledok cielenej práce zostavovateľa Pavla Hudíka, ktorý knihu rozšíril a obohatil vybranými pasážami zUrbanových spomienok a niektorými vyjadreniami súdobej isúčasnej literárnej kritiky. Čerpal pri tom z prác J. K. Šmálova, S. Šmatláka, J. Števčeka, J. Medveďa, A. Mráza atď. V knihe si našlo miesto 16 umeleckých textov, najvýznamnejšie sú napr. Za Vyšným mlynom, Svedomie, Staroba, Pravda, Štefan Koňarčík-Chrapek aPán Boh. Niektoré znich sú zpriestorových dôvodov len vo fragmentoch: Jašek Kutliak spod Bučinky, Mičinova kobyla, ʰ貹ť, Pred dražbou. Tie, ktoré boli uverejnené vúplnosti, prešli textologickými zmenami – na príčinu a nevyhnutnosť týchto zmien upozorňuje zostavovateľ vedičnej poznámke.
Funkčné skĺbenie umeleckých textov so spomienkovým materiálom sa realizovalo vďaka knihe Kade-tade po Halinde (1992), ktorá zachytáva obdobie vzniku väčšiny publikovaných krátkych próz. Objavujú sa však aj časti zďalších autorových pamätí: Zelená krv (1970) či Na brehu krvavej rieky (1994). Ich prostredníctvom sa intimizuje výpovedná sila literárnych textov azároveň sa ozrejmujú okolnosti ich zrodu. Urban nepíše len opozitívnych inšpiračných momentoch, ale aj omnohých peripetiách. Dôkazom môže byť pobúrenie Jána Kovalíka-Ústianskeho nad poviedkou Svedomie, či odmietavý postoj Štefana Krčméryho krukopisu poviedky Za Vyšným mlynom.
Kintimizácii textu knihy prispievajú aj ďalšie okolnosti, najmä zaradenie časti rozhovoru Pavla Hudíka svtedy 92-ročnou manželkou spisovateľa, Žoškou Urbanovou, vysielaného vSlovenskom rozhlase vdecembri 2002.
Na záver jedna drobnosť. Identický citát zdiela Jána Števčeka (Lyrická tvár slovenskej prózy, 1969) sa vo výbere objavil dvakrát (s. 109 – 110, s. 157). Pravdepodobne omylom.
Henrieta Stankovičová
