ղľáԾ
Bram Stoker: Súmrak dňa
Preklad: Katarína Kvoriaková
Bratislava: Európa, 2020
Slovenský preklad Stokerovej zbierky krátkych próz Súmrak dňa, ktorá vorigináli vyšla pred bezmála 140 rokmi pod názvom Under the Sunset, je príznačne, priam až súmračne rozporuplná.
Súmrak dňa sa stal dvadsiatym siedmym knižným prírastkom edície Renfield vydavateľstva Európa, zameranej ťažiskovo na hrôzostrašnú žánrovú literatúru vjej rôznych nuansových podobách. Obsahuje osem nielen rozsahovo, ale ajobsahovo pomerne rozdielnych poviedok: Súmrak dňa, Ružový princ, Neviditeľný obor, Tieňopán, Ako sa sedmička zbláznila, Lži aľalie, Hrad kráľa anapokon Zázračné dieťa.
účé kde bolo, tam bolo
Zatiaľ čo napríklad príbeh Ružový princ je osnovaný okolo konfrontácie hĺbavého mladíka kráľovského rodu menom Zaphir so strašným obrom, čo pripomína súboj Dávida sGoliášom (k slovu sa tu dostáva aj prak), kľúčovými postavami prózy snázvom Ako sa sedmička zbláznila sú – samozrejme, okrem čiastočne aj antropomorfnej číslice – školopovinný chlapec Tineboy ajeho havraní kumpán Tieň.
Každopádne, to, čo jednotlivé texty spája – akokoľvek rozdielne už na prvý pohľad či až pod povrchom sú –, je vrovine témy prostredie Súmračnej krajiny. Tú autor hneď vúvode prvej prózy čitateľovi predstavuje nasledovne: „Kde bolo, tam bolo, vďalekých, preďalekých končinách sa rozprestiera krajina, ktorú ľudské oko vbdelých hodinách nikdy neuzrelo. Súmračná krajina leží tam, kde sa vzdialený obzor spája sdňom aoblaky ožiarené svetlom ifarbami sú prísľubom veľkoleposti akrásy, ktoré sa vkrajine ukrývajú. Občas do nej zablúdime vsnoch.“ (s. 7)
Napriek tomu, že ako lokalizačný spojovací prostriedok by Súmračná krajina vprincípe mohla fungovať avlastne aj funguje, ako rámcový konštrukt pôsobí azda až príliš „otvorene“, eklekticky avnútorne nekonzistentne, čo vlastne splna odhaľujú samotné poviedky.
Stoker sa na ňu jednotlivé príbehy snaží napájať, vpísať ich do mapy tohto zvláštneho prostredia, čitateľsky sa však nemôžem zbaviť dojmu, že miestami je to trošinku silené. Napríklad, „orfeovský“ Hrad kráľa agroteskno-infantilná próza Ako sa sedmička zbláznila akoby ani neboli zjedného sveta...
Keď Stoker moralizuje
To, čo viaceré zo Stokerových poviedok ešte spája ačo je vo väzbe na čitateľský zážitok možno ešte dôležitejšie aurčujúcejšie ako prostredie Súmračnej krajiny, je ich silný mravokárny charakter. Jedno zfrekventovaných slov na stránkach knihy je napokon slovo hriech.
Iste, ak človek aj sohľadom na implicitný podtitul zbierky uvedený na jej prebale vznení „Strašidelné rozprávky na nepokojnú noc“ akceptuje tézu, že ide orozprávky (čo je, mimochodom, napriek frázam ako „kde bolo, tam bolo“ či „a žili, až kým nepomreli“ prinajmenšom diskutabilné), istá miera didaktickosti či moralizovania je vporiadku. Lenže Stoker vtomto viackrát prekračuje hranicu, čo okrem iného vedie ktomu, že dojem zčítania podfarbuje prílišná mravokárna sentimentalita aazda až vieroučný pátos: „Keď sa dokážu nazlostiť ženy amuži, matky aotcovia nežne milujúci svoje ratolesti, ako strašne sa asi musí cítiť Všemohúci, ktorého hriech klamstva zraňuje najviac?“ (s. 113 – 114)
Adresát v polotme
Ako je súmrak na rozhraní dňa anoci (a Súmračná krajina na rozhraní skutočnosti asna), tak sú Stokerove krátke prózy obsiahnuté vtomto súbore na rozhraní vsúvislosti sich programovým čitateľom. Ato vnímam – na rozdiel od súmraku – ako problém celku knihy. Lebo zatiaľ čo vprípade niektorých poviedok (Lži aľalie, Ako sa sedmička zbláznila) má implicitný čitateľ siluetu dieťaťa, vprípade iných (Hrad kráľa, Zázračné dieťa) sa mi to javí okus nejednoznačnejšie.
Slovenský preklad údajne vychádza zpôvodných, nezjemnených verzií textov, čo vizuálne nepriamo potvrdzuje aj obálka knihy – trojica kostlivcov tancujúcich ich danse macabre aakoby krvou napísaný titul –, avšak ani údajná necenzurovanosť textov „nerieši“ ich značne rozdielny výrazový, resp. výpovedno-výrazový charakter.
Autor Draculu abodka?
Na vnútornej strane prebalu Súmraku dňa sa uvádza, že kniha „nám umožňuje vnímať autora najslávnejšieho ,upírskehoʻ románu aj ako spoluzakladateľa žánru fantasy“. Toto tvrdenie je prinajmenšom otázne. Sfantasy vúzkom slova zmysle majú totiž Stokerove krátke prózy spoločného dosť málo, sfantasy vširšom slova zmysle či sfantastickou literatúrou už viac, avšak vtomto kontexte sa Stoker nezmazateľne zapísal do dejín ako autor Draculu abodka.
Platí však, že to, že jeho súbor poviedok Súmrak dňa vyšiel vslovenskom preklade, je dobré. Ak pre nič iné, tak preto, že slovenský čitateľ tak má príležitosť spoznať Brama Stokera ako autora aj inak – nie vo svetle ani v temnote, ale vjeho súmraku.
Kristína Jantisová
Za kryptonymom K. J. sa skrýva autorský subjekt definovaný celkom bytostne nadšenectvom vo vzťahu kpopulárnej kultúre, záľubou vžánrovej fikcii všetkého druhu a „knihožrútstvom“.
Bram Stoker (8. 11. 1847 – 20.4. 1912). Foto: W. & D. Downey studio. Zdroj: wikipedia.org
