ղľáԾ
Prémiu v rámci tretej myšlienky Jána Johanidesaza svoju esejzískala Ema Janičová zo Strednej zdravotníckej školy v Nitre.Novú esej na našom webe zverejňujeme vždy vutorok av sobotu. Výsledky a viac informácií o súťaži nájdeteTU.
Strach potrebujeme
Esej bola inšpirovaná myšlienkou:„Strach dáva zlé okuliare.“ (Ján Johanides: Nepriestrelná žena)
Strach je jedna zemócií, ktorú občas potrebujeme, no niekedy nám prekáža pri zážitkoch aprežívaní. Strach nezískame po čase, alerodíme sa s ním. Strach jerýchlejší ako mozog. Prejavuje sa zrýchlením dychu, tepu, niektorí cítia strach aj vžalúdku ako nejaký ťažký kameň. Je to jeden z našich základných inštinktov, ktorý nám pomáhaprežiť v nebezpečných situáciách. Keby naši predkovia nepociťovali strach, pravdepodobne by sme tu dnes neboli ani my. Dobrý sluha, keď nás ochraňuje, zlý pán, keď sa vymkne kontrole aon ovládne nás.
Ak strach nezačneme ovládať my, začne ovládať on nás a dovolíme mu riadiť nám život. V prežívaní strachu sú medzi nami ľuďmi veľké rozdiely. Zliteratúry, ale aj z praxe vieme, že trošku strachu alebo obáv nás robia obozretnými. Každý zdravý človek má strach, bez ohľadu navek, pohlavie, sociálne postavenie.K strachu sa pridáva aj stres, adrenalín aďalšie rozvinutejšie pocity. Možno sa to nezdá, no naše telo potrebuje pociťovať ajstrach.Strach spôsobuje aj eufóriu, preto ho tak niektorí vyhľadávajú. Problémom je, keď vás strach premôže do tej miery, že si s ním neviete rady. Potom sa dostanete do bludného kruhu nadmerného stresu, nepohody, z ktorého je ťažké dostať sa von. Nadmerný strach, že nezvládnete to, čo vám život prinesie vyvoláva ochromujúci pocit avy často namiesto toho, aby ste niečo podnikli a sodvahou sa pustili do veci, iba uvádzate dôvody, prečo sa to nedá, presviedčate seba iokolie, že je to zbytočne vynaložená námaha, že aktuálny čas je neprajný atak ďalej.
Každý má iné štádia anormy strachu. Niektorí si užívajú to, že ho pociťujú, rôzne ho vyhľadávajú, napríklad pozeraním hororov alebo rôznymi činnosťami spojenými sadrenalínom. Niekto má dobrý pocit z toho, že sa prekonáva. Vystaví sa ohrozeniu, a potom príde úľava. Dobre sa to skončí. Horory pozeráme alebo čítame v bezpečnom prostredí, niekedy sme síce do nich vtiahnutí tak, že si prestávame uvedomovať, že sú to vymyslené a umelé veci.
Naopak niektorí sním zase dlhé roky pracujú, zabraňuje im užívať si činnosti abráni im vo vykročení do nepoznaných častí života. Od detstva totiž ruka v ruke vyrastáme s prehnaným strachom aobavami našich rodičov. Často ľudia svysokou normou strachu pociťujú úzkosť avyvodzujú ich zmiery veci, ktoré ostatní považujú za normálne činnosti. Nedokážu sa bez strachu socializovať, necítia sa dobre vo veľkých skupinách, strach z verejného vystupovania, zodmietnutia, zo zlyhania, zo sklamania, zneúspechu, zkonfliktov, zo zmeny, zo straty zamestnania, zo straty blízkej osoby... To, ako sa človek zachová, sa odvíja od jeho povahy. Ľudia sú rôzni, niekomu stačí, keď od strachu utečie a nezaujíma ho, že útek nič nerieši. Skôr alebo neskôr sa problém vráti a my zase budeme plní strachu, plní otázok. A znovu utečieme? Niektorí ľudia sa tak boja konfrontácie so situáciou, ktorá v nich vyvoláva nepríjemné pocity strachu, že sa strachu a novým veciam radšej vyhýbajú. A tak radšej len nehybne stoja na mieste. A po rokoch si uvedomia, že vlastne nežili, ale celé tie roky len prežívali. Žiaden adrenalín, očakávania, čo z toho bude.
Veľmi často sú úzkosti sprevádzané panickou poruchou. Pre ňu sú typické silné záchvaty úzkosti – paniky. Objaví sa silná obava, človek sa cíti v ohrození a nevie z čoho. Niekedy je takýto panický záchvat spojený s určitými okolnosťami, napríklad sa môže vyskytovať v preplnenom autobuse alebo v kine. Môže sa ale vyskytnúť aj zo spánku. Ľudia s panickou poruchou nakoniec začnú mať strach zo strachu. Môže im to veľmi negatívne ovplyvňovať život.
Naučme sa sním pracovať, emócie ateda aj strach sa naučme navigovať, riadiť, regulovať, usmerňovať. Ak chceme ovládať svoj strach, musíme mať hlavne odvahu. Mať odvahu neznamená nemať strach – mať odvahu znamená konať aj napriek strachu.Odvaha je schopnosť konať aj zaprítomnosti strachu. Naše myšlienky a naše presvedčenia ovplyvňujú to, ako sa cítime anásledne aj čo robíme. Preto, ak nechcete, aby vás strach ovládal, je potrebné, aby ste pracovali na vašom presvedčení, sebadôvere, že dokážete vo svojom živote zvládnuť všetko, čo vám príde do cesty.
Ak sa chcete dostať zo svojho bludného kruhu strachu, obáv, neistoty, skúste zmeniť svoje myslenie a pozdvihnúť svoju sebadôveru, sebaistotu. Pretože ak sa strach vistej situácii znova objaví a vy si budete vhlave premietať bojím sa, bojím sa, samozrejme, že váš strach bude narastať, až vás pohltí. Niekedy sa bojíme a vlastne ani nevieme zčoho máme strach. Bez ohľadu na to, aký strach vás máta, treba s ním vedieť pracovať. Nebojujte voči svojmu strachu, ale urobte to inak. Už len to poznanie, že strach je súčasťou rastu, môže byť pre vás oslobodzujúce. Aspoň môžete neustále pracovať na svojom zlepšovaní sa. Vždy, keď sa pustíte do neprebádanej oblasti, budete cítiť strach, ale to platí pre každého. Nie ste v tom sami. Nie ste strachopud. Nie ste neschopní. Strach je prirodzenou súčasťou života každého z nás. Každý má strach. Aj váš sused, ktorý navonok pôsobí ako majster sveta.
Ak budete žiť so strachom, ktorý vás bude ovládať, ako chcete prežiť svoj život, ak nebudeme riskovať, život nebude taký vzrušujúci. Ak sa budete strachu iba vyhýbať a budete si celú realitu predstavovať ešte horšie, než vskutočnosti je, váš strach môže spôsobiť, že po celý život nebudete robiť veci, ktoré by ste chceli, po ktorých túžite, oktorých dlhé roky snívate.
Pokiaľ začnete rozumieť vášmu strachu, pokúsite sa zvládnuť aj situácie, ktoré vo vás vyvolávajú obavy, neistotu, váš strach sa bude zmenšovať avy sa budete vdanej chvíli cítiť komfortnejšie, sebaistejšie. Možno to nebude sto percentné na prvýkrát, ani na druhý, ani na tretíkrát. Ale je potrebné veriť, že raz to zvládnete. Ujsť pred strachom sa nikdy úplne nedá. Strach vás bude jednoducho sprevádzať vašimi životnými dobrodružstvami, ale dôležité bude vaše vedomie, že ho viete mať pod kontrolou aže to stojí za tú chvíľu strachu.
Dôležité je, aby ste si uvedomili, že väčšina vašich obáv a strachov sa nikdy nenaplní. Berte veci viac s rezervou a nadhľadom. Žijeme len raz, aak to chceme premárniť kvôli tomu, že sa bojíme, je to tá najväčšia chyba. Spomeňte si, čo všetko ste už v živote zvládli achoďte do toho.Ja som žila pár rokov vo veľkom strachu, no teraz si uvedomujem ako veľmi boli tie roky ťažké apremrhané. Som vďačná, že som mu nedovolila ma nakoniec ovládnuť natrvalo ateraz si každý deň pripomínam, že si mám užívať anedovoliť mu znovu ma ovládnuť, inak by som nežila, iba prežívala. Preto je dôležitépracovať so strachom, ktorý nám zabraňuje hýbať sa ďalej. Niekedy stačí aj nič nerobiť, iba pozorovať svoj strach a zhlboka dýchať aza krátky čas pocit strachu, ktorý nás vdanom okamžiku prepadol, sa rozplynie. Ale pozor! Ak si myslíte, že sa dá strachu navždy zbaviť, mýlite sa. A nemali by ste to ani robiť, chcieť sa ho navždy striasť? Strach, ako sme už hovorili, má v našom živote svoje miesto. Atak ho vnímajte, že je to váš každodenný kamarát, ktorý vás má niečo naučiť, avďaka ktorému vlastne rastiete. Obavy a strach môžete pociťovať vždy pred niečím, čo ste predtým nerobili, respektívne vnejakej novej, či nečakanej situácii. Je len potrebné, aby ste si uvedomili, že je to prirodzené.
________________________________________________________________________
Esej hodnotí literárna vedkyňa Eva Urbanová:
Premýšľať ostrachu znamená prvý krok, ako mu čeliť. Ema Janičová má len pätnásť rokov, ale aostrachu premýšľa skutočne koncepčne. Uvažuje napríklad ojeho histórii vnašich životoch – strach stojí na počiatku evolúcie, je to inštinkt, sktorým sa rodíme. Podnetné je tiež autorkine pýtanie sa po jeho funkciách. Prichádza kpoznaniu, že strach môže byť pre človeka užitočný, pokiaľ ostáva vo svojej prirodzenej „verzii“. Svoje názory argumentuje pomocou všeobecných príkladov, ale opiera sa io vlastné skúsenosti. Vhodne si vypomáha aj známymi prísloviami čiinými univerzálnymi múdrosťami.
Nebezpečenstvo strachu nachádza vjeho vyústení do permanentného azbytočného stresu aúzkostí. Vtýchto miestach eseje oceňujem najmä zapájanie vecného jazyka, keď autorka skratkovito definuje niektoré úzkostné stavy, napríklad panickú poruchu. Otvorene hovorí oprobléme, ktorý je viac než aktuálny nielen medzi staršími, ale aj vjej generácii. Uvedomelosť, sktorou Janičová píše si zasluhuje pozornosť apodporu. Je to text, oktorom si poviete, že by mal na danú tému zaznieť. Napriek tomu, že autorkina naliehavosť je poučná, zachováva si veľkú mieru reflexie, dokáže podnecovať kďalším otázkam adiskusiám, neostáva na úrovni prázdneho moralizovania.
Oceňujem tiež prácu svariovaním podobných myšlienok, najmä vdruhej časti eseje, vktorej sa usiluje formulovať rady anávody. Strach spája sjeho antonymami, so sebadôverou čiodvahou. Ukazuje, že tieto „dvojice“ sa vlastne navzájom nevylučujú („Odvaha je schopnosť konať aj zaprítomnosti strachu.“), čo je nielen mimoriadne rozumné a originálne formulovanie názoru, ale ajnádejné pre každého človeka, ktorý sa považuje za ustráchaného. Dynamiku ahodnovernosť textu zvyšujú tiež povzbudzujúce frázy, ktoré funkčne strieda s konkrétnymi príkladmi. Navyše, autorka eseje používa prirodzený jazyk, ale narába sním štylisticky zručne, čím je čítanie danej eseje príjemné, myšlienka „drží pokope“, ako po obsahovej, tak po formálnej stránke.
Video z vyhodnotenia súťaže nájdete na našom Youtube:
Autorkou vizuálu súťaže Esej Jána Johanidesa je ilustrátorka Kristína Soboň
