ղľáԾ
Ústrednou knižnou edíciou Slovenského vydavateľského centra vBáčskom Petrovci (Vojvodina, Srbsko) je Živý prúd. Od roku 1999 do roku 2020 vyšlo 100 kníh zpera 43 autorov, čiže na jedného autora prináleží 2,32 kníh. Niektorí autori sa vedícii zjavili iba raz, niektorí viackrát najviac titulov, spolu 12, uverejnila Viera Benková. Samozrejme, slovenskí autori zVojvodiny neuverejňovali iba vSlovenskom vydavateľskom centre, ale aj inde vSrbsku, po slovensky po srbsky (zriedkavejšie viných jazykoch), ako aj na Slovensku vRumunsku.
Ztých 100 kníh bolo najviac básnických zbierok, takmer polovica, 45, na druhom mieste sú knihy vecnej literatúry, 35, potom nasleduje 13 kníh prózy, 4 knihy drámy 3 knihy denníkovej memoárovej literatúry.
Nečudo, že je najviac básnických kníh – veď od druhej polovice 20. storočia bola vslovenskej vojvodinskej literatúre poézia dominantným žánrom. Tak vtejto edícii nové básnické zbierky alebo výbery ztvorby uverejnili: Michal Ďuga (1951) Výklad snov (2001), Trosky ticha (2008), Krajina divých jabloní (2010), Pozrieť slnku do očí (2011) Nebeský oheň, potulky sHölderlinom (2018), Zlatko Benka (1951) Í (2001), Sen na stole (2006), Keď po hrdinstve (2008) a Najvyšší čas (2011), Pavel Mučaji (1929 – 2014) Visuté záhrady (2001), Večer trojkráľový (2004) ľ (2009), Miroslav Demák (1948) Prestavba Elsinoru (2008), Viera Benková (1939) Kniha výstrahy (2001), Žltá krajina, Čierne drozdy (2004), Ѵǻdzٱč (2011), Exlibris morušových listov (2013), Studňa voda (2015), Panónske haiku, haiku poézia (2018) a Studňa, zbierka básní textov venovaných autorke knarodeninám (2019), Martin Prebudila (1960) Namiesto kodicilu (2001) Takmer oničom (2010), Jozef Klátik (1949) Nemé oko, vizuelné básne (2003) Koniec jazyka, vizuelné básne (2009), Jaroslav Supek (1952 – 2009) Vyšinuté slová, vizuelná poézia (2012), Katarína Hricová (1967) Motýľ vklietke (2004) Dýchať pod vodou (2007), Ladislav Čáni (1961) Po milovaní, texty pesničiek (2004), Izba, oktorej sa mlčí (2015) Deväť kruhov noci (2015), Andrej Ferko (1925 – 2011) մǻDZá (2005), Ľubomír Častven (1959 – 1998) Neviditeľná jabloň (2004), Ján Labáth (1926 – 2018) Letokruhy (2006) Zásvity včase (2015), Anna Dudášová (1936) Otvorený čas (2006), Ján Hlaváč (1961) Pozvanie na koktail, vizuálne básne (2008), Miroslava Dudková (1979) Nahá myseľ, poéma (2009), Daniel Pixiades (1931) Úlet za srdcom (2011), Zbrázdené nebo (2014, 2019 druhé doplnené vydanie), Michal Bireš (1975) Juliette (2011), Miroslav Dudok (1952), Celebes, Celebes (2012), Anna Balážová (1978) Oči vpiesku (2012), Miroslav Šipický (1969) Sny ozobúdzaní (2019).
Na druhom mieste sú rozličné odbory vecnej literatúry. Najviac kníh je zoblasti literárnej vedy. Tak Michal Harpáň (1944) uverejnil knihy OPaľovi Bohušovi (1999), Sliterárnou vedou kritikou (2005), Predslovy doslovy (2009), Scripta manent (2014) Súradnice literatúry (2020), Pavel Mučaji knihu esejí Podľa duše dieťaťa (2005), Viera Benková sEtelou Farkašovou knihu Zbližovanie, dvojrozhovory (2016) Závity pamäti, zbierku literárnokritických textov (2019), Jozef Valihora (1946 – 2020) Aspekty literatúry kultúry (2001) Básnická prozaická tvorba Juraja Tušiaka (2010), Jaroslav Supek Nutnosť tvaru, teoretické texty oexperimentálnom umení (2004), Samuel Boldocký (1943 – 2015) ٱáԱ reflexie (2004), Kroky stopy vliteratúre kultúre vojvodinských Slovákov (2011) Svedectvo doby (2013), Mária Myjavcová (1935) Bude ako nebolo, úvahy eseje State onašej slovenčine, jazykovedné štúdie (2006), Víťazoslav Hronec (1944) Práce dni (2004), Antológia slovenskej vojvodinskej poézie (2007), Viacrukosť poézie (2014), Pod klenbou básnickej tradície, predslovy kantológiám (2014) Na lôžku so súdružkou polemikou (2018), Andrej Kopčok (1928 – 2008) Na pomedzí filozofie politiky, filozofické sociologické štúdie (2007), Vladimír Valentík (1959) Kulturologické etudy (2009) Výpredaj, antológia slovenskej vojvodinskej poézie generácie X (2019), Andrej Ferko Od prózy kbásňam, publicistické texty (2010), Adam Svetlík (1961) Poézia vojvodinských Slovákov vdruhej polovici 20. storočia (2007), Hovorenie vúvodzovkách (2010) Premeny literárnej kritiky vojvodinských Slovákov (2015), Anna Marićová (1851 – 2016) Ojazyku, jazykovedné štúdie (2011), Jarmila Hodoličová (1952) Kontúry slovenskej vojvodinskej literatúry kultúry (2011), Zuzana Čížiková (1971) Rozhovory, reflexia tvorby prostredníctvom rozhovorov (2015), Zdenka Valentová-Belićová (1975) Imigranti vbabylonskej veži, rozhovory oidentite (2018) Zvuk Euridikiných krokov (2019).
Citeľne menej bolo kníh prózy. Mišo Smišek (1957) ؘ– poviedky ٳ (2000), Zlatko Benka – román Deväť prsteňov (2004), Miroslav Demák – poviedky Kráľom bude ten, ktorý sa vráti (2001), Viera Benková – román poviedky Stred sveta iné prózy (2009), poviedka Päť ročných období (2016), próza Tri ženy, dvaja muži ja... (2017), Jaroslav Supek – poviedky Pľuvanec do tváre (2003), Martin Prebudila – postmoderné poviedky Príbehy zčiernej skrinky (2013), Ján Labáth – román poviedky Diaľky iné prózy (2006), Pavel Grňa (1937) – román poviedky Prázdniny vpoli iné prózy (2009), Andrej Čipkár (1932 – 2009) – poviedky Vŕbový klin (2009) román Odnožovanie dažďovej bublinky (2020), Ján Salčák (1961) – Poviedky divadelné hry (2011).
Dramatická literatúra je zastúpená štyrmi knihami (je tu ešte aj polovica Salčákovej knihy). Pavel Čáni (1928 – 1999) Pohľad do tváre (2001), Miroslav Krivák (1931 – 2002) Dve drámy (2005), Juraj Ondrík (1933 – 1992) Život ako veľké divadlo (2007), Jano Hrubík (1963) Štyri hry (2011).
Denníková a memoárová literatúra: Vladimír Lutrov [Viťazoslav Hronec] – denník Nebo nad Helespontom (2003), Ján Labáth – miscelaneá Odkiaľ a kam? (2005) a Kto je to Goethe? (2009), Samuel Dubovký (1928 – 2017) – memoáre Na Prokustovom lôžku (2005).
