Frankofónny festival divadla, hudby a poézie v
Banskej Štiavnici zavŕšila jeho básnická časť, ktorá
18. – 20. augusta upriamila pozornosť na tvorbu Jána
Švantnera a na českú poéziu, ktorú reprezentovali
Petr Borkovec, Petr Halmay a Jonáš Hájek.
Babylon jazykov – Štiavnický nultý poludník sa
už štrnásty raz stal symbolickým priesečníkom
európskej poézie. Na tradičnom uvítacom stretnutí
básnikov Babylon jazykov odzneli v podaní autorov
ukážky z ich tvorby v rodných rečiach – slovenčine,
češtine, bulharčine a francúzštine. V priestoroch
kaviarne Libresso vystúpili tohtoroční hlavní hostia
festivalu, českí básnici Petr Borkovec, Petr Halmay,
Jonáš Hájek, francúzska poetka Marie Huot, bulhar-
ská poetka Aksinia Mihailova a napokon slovenskí
autori Erik J. Groch, Rudolf Jurolek, Dana Podracká,
Anna Ondrejková, Rút Lichnerová, Marek Vadas,
Eva Tomkuliaková a Anton Hykisch. Tajomnú at-
mosféru Libressa zabezpečili jeho majiteľ Ladislav
Doletina a Júlia Selešová, vypomáhal aj Zoltán Egry,
zakladateľ autorského klubu v Banskej Štiavnici.
Pocta Jánovi Švantnerovi – Na ďalšie poetic-
ké podujatie, venované tvorbe Jána Švantnera,
rodáka z Banskej Hodruše, sa návštevníci pre-
sunuli do Art Café. Nášho popredného básnika
a prekladateľa klenotov francúzskej literatúry
zastúpila manželka Viola, ktorá prečítala jeho
posolstvo. V podaní šíriteľky slovenskej literatúry
v Bordeaux, zakladateľky asociácie Slovaquitaine
a prekladateľky do francúzštiny Gabriely Žiako-
vej zazneli verše Jána Švantnera vo francúzšti-
ne, v slovenčine jeho autorskú a prekladateľskú
tvorbu interpretovali herci Štefan Bučko a Mária
Danadová, mladý huslista Marek Juráň svojou
virtuóznou hrou umocnil básnické slovo.
Medové perie – Tri poetky-knihovníčky sa
stretli na poetickom vystúpení v Libresse – Ma-
rie Huot z Arles, poetka a performerka Anna
Ondrejková z liptovskomikulášskej knižnice
a Aksinia Mihailova, ktorá po skončení štúdia
pracovala v knižnici v Sofi i, hoci už takmer tridsať
rokov vyučuje francúzštinu na gymnáziu a okrem
vlastnej básnickej tvorby, ocenenej napríklad
Apollinairovou cenou (za zbierku Ciel à perdre),
prekladá z francúzštiny. V Libresse sa tentoraz
hovorilo nielen o poézii, ale aj o úlohe knižníc.
Podľa Marie Huot má premena knižníc na ko-
munitné centrá aj odvrátenú stránku – do kniž-
níc nemožno púšťať publikum všetkého druhu.
Knižnica má byť predovšetkým priestorom na
kultúrne rozvíjanie, treba prihliadať na kvalitu
aktivít. V snahe získať čo najväčší počet návštev-
níkov však mnohé poskytujú svoje priestory na
semináre, ktoré s literatúrou a knihami nemajú
nič spoločné, mládež tam chodí hrať videohry
a hlučne sa pritom zabáva. Knižnice sa však za-
pájajú aj do literárnych festivalov alebo ich sami
organizujú, prezentujú a približujú literatúru
na školách, v penziónoch, roznášajú poéziu aj
do väzníc. Preto by sme stále mali myslieť na to,
aby knižnice šírili pravé hodnoty.
Ešte stále som schopný vidieť krásu – Na po-
etickom čítaní Petra Borkovca a Rudolfa Juroleka
v Art Café sa hovorilo o rozdielnosti poézie dvoch
blízkych jazykov. Petr Borkovec, ktorý v praž-
skej kaviarni Fra pravidelne uvádza aj slovenskú
poéziu, vydal antológiu slovenskej poézie a debut
Juliany Sokolovej v slovenčine. Českému čitateľovi
ponúka, aby si vychutnal slovenské básne v ori-
gináli. Rudolf Jurolek sa vyjadril k angažovanosti
súčasného spisovateľa veľmi jednoducho a pres-
ne. Angažovanosťou podľa neho je, keď sa človek
usiluje byť šťastný. Keď robí niečo preto, aby bol
šťastný on sám i ľudia v jeho okolí.
Banalita zla – V dopoludňajšej diskusii na nádvo-
rí Kammerhofu diskutovali o návrate extrémis-
tických tendencií do nášho života fi lozof Miroslav
Marcelli, historik Ivan Kamenec, autori Anton
Hykisch, Rút Lichnerová, Marek Vadas a českí
hostia Petr Halmay a Jonáš Hájek.
Ivan Kamenec na úvod povedal, že extrémiz-
mus sa rodí z xenofóbie. Európa od začiatku
20. storočia vytvorila podmienky na vznik xe-
nofóbie vo viacerých rovinách – náboženskej,
spoločensko-ekonomickej a ideologickej, pretože
vo všetkých týchto oblastiach sa prejavili veľké
rozdiely medzi jednotlivými skupinami obyvate-
ľov. Extrémizmus predstavuje kvalitatívne vyš-
šie nebezpečenstvo po infi ltrácii do ofi ciálnych
spoločensko-politických štruktúr, keď sa stane
vládnucou ideológiou alebo ofi ciálnou politikou
štátu – ako antisemitizmus počas slovenského
štátu. Hoci súčasný extrémizmus, zameraný proti
Rómom, nie je vládnou politikou, ale infi ltrácia
xenofóbnych prvkov do ofi ciálnych štruktúr je
岹ٱľ&ܳٱ;.
Miroslav Marcelli vysvetlil vznik extrémizmu
z historicko-fi lozofi ckého hľadiska. Extrémiz-
mus existoval vždy, najsilnejšie sa však prejavuje
vtedy, keď sa istá skupina negatívne vymedzuje
voči spoločnosti. Na rozdiel od pozitívneho vy-
medzenia, v ktorom sa jedinec stotožňuje s istou
skupinou, miestom, kultúrou, negatívne vyme-
dzenie odmieta tých druhých. V období, keď sa
v spoločnosti začína prejavovať ekonomický rast,
znižuje sa nezamestnanosť a prehlbujú sa so-
ciálne rozdiely, extrémizmus narastá. Preto je
dôležité venovať pozornosť vzdelaniu a kultúre.
Keď táto krajina bude zanedbávať školstvo a kul-
túra bude len akýmsi ornamentom spoločnosti,
extrémizmus sa bude šíriť.
To není poezie; Zvedá se vítr – Popoludnie
v Libresse uzavrela básnická časť festivalu dvoma
pásmami poézie, v ktorých vystúpili Jonáš Hájek
a Eva Tomkuliaková, Petr Halmay, Erik J. Groch
a Dana Podracká. Petr Halmay básnik-šachista,
rodinnými koreňmi spojený s Hodrušou, je v poézii
presný a premýšľavý ako pri partii šachu. Hĺbavosť
poézie Dany Podrackej akoby súvisela s jej rodnou
Banskou Štiavnicou, z ktorej hlbín sa ťažili vzácne
rudy. Erik J. Groch ako autor prísny voči vlastnej
tvorbe vyjadril myšlienku, že netreba vydať všetky
básne, veď aj nenapísaná báseň bude existovať
niekde v kozme. Kto chce, ten si ju nájde.
Básnickú časť festivalu pripravilo Literárne infor-
mačné centrum, všetky podujatia dvojjazyčne mo-
derovala jeho riaditeľka Miroslava Vallová, básne
do francúzštiny preložili Jana Boxbergerová, Petr
Král, Marie Christine Hubert a Katarína Bedná-
rová preložila básne Marie Huot do slovenčiny.
Texty interpretovali Štefan Bučko, Lucia Letková,
Gabriela Žiaková, Mária Danadová, Nicolas Guy.
