ղľáԾ
Za najväčší ažánrovo najpestrejší sviatok slovenskej kultúry vČesku možno označiť Dni slovenskej kultúry vMoravskej Třebovej. Na ich jubilejnom 10. ročníku sa vrámci programu Slovenská kniha po prvýkrát podieľalo aj Literárne informačné centrum.
 |
Jubilejný ročník Dní slovenskej kultúry vMoravskej Třebovej mal skutočne bohatý program. Uvediem aspoň divácky zvlášť atraktívne akcie ako Slovenská grafika vdiele Albína Brunovského, Stretnutie sJánošíkom (v jeho folklórnej podobe), Večer sčesko-slovenským filmom Silné kafe (Silná káva), Česko-slovenský bavilóp (s Nogom, Skrúcaným, Dubasovou aŠpinarovou), ale aj „celoplošnú“ akciu Dni slovenskej kuchyne (kde dominovali naše strapačky skapustou aslaninou). Ahneď na úvod dní – 18. apríla – to bolo vystúpenie baníckeho spevokolu združobného mesta Banskej Štiavnice, na ktorom sa okrem vedenia mesta na čele sprimátorom Ing. arch. Lichnerom, zúčastnila aj banskoštiavnická rodáčka Emília Vášárayová aherec Ladislav Chudík. Obaja boli hosťami iaktérmi mnohých predchádzajúcich ročníkoch týchto dní aich prítomnosť, rovnako ako prítomnosť veľvyslanca SR vČeskej republike Ladislava Balleka na slávnostnom otvorení podujatia bola najpresvedčivejšou demonštráciou hĺbky atrvalosti slovensko-českých kultúrnych kontaktov aj po rozdelení spoločného štátu.
Pod jednoduchým názvom Slovenská kniha sa 19. apríla popoludní konala vzámockej knižnici prezentácia knižnej produkcie Slovensko-českého klubu Praha aSlovenského literárneho klubu vČR. Vrámci nej predsedníčka klubu ašéfredaktorka mesačníka Slovenské dotyky Naďa Vokušová predstavila aj čítanku modernej slovenskej literatúry pre českých stredoškolákov, ktorá vprítomnom publiku, najmä pedagógov tamojších škôl, vzbudila zaslúženú pozornosť. Ako jej spoluautor (pripravili sme ju sliterárnym vedcom Vladimírom Petríkom) som na prezentácii hovoril nielen ovýbere autorov atextov do čítanky, ale vrámci diskusie sa rozvinul vzájomný dialóg onezadržateľnom miznutí slovenčiny aslovenského umeleckého slova zvlášť zpovedomia českej verejnosti, ozväčša neúspešných pokusoch nájsť jej priestor aspoň vo verejnoprávnych českých médiách. Kým vČeskom rozhlase, najmä na stanici Vltava – ako otom na prezentácii hovoril redaktor Slovenských dotykov Vladimír Skalský – sa aj zásluhou ich redakcie darí prinášať pomerne dosť informácií osúčasnej slovenskej kultúre aspoň vo forme aktuálnych glos arecenzii nových kníh, vČeskej televízii sa zatiaľ nepodarilo presadiť ani jeden slovensko-český kultúrny projekt. Podľa Skalského sa istý priestor otvorí po vytvorení spravodajského okruhu ČT (podobne ako naša TA 3) anajmä snástupom digitalizácie televízneho vysielania. Jedným zuchádzačov olicenciu je aj známy slovenský režisér pôsobiaci vČesku Fero Fenič (na Slovensku známy najmä svojim Febiofestom).
Pod názvom Kus Slovenska vPrahe pripravil Slovensko-český klub na prezentáciu vČeskej Třebovej aj vkusný katalóg svojich doteraz vydaných kníh (väčšinu znich, tvoriacich aj súčasť výstavy, bude po jej skončení súčasťou knižných fondov mestskej knižnice). Do fondov knižnice sme prispeli aj ja zborníkom príspevkov kstoročnici Laca Novomeského Vtenkej koži básnika.
Na záver tejto stručnej správy oskutočnom sviatku slovenskej kultúry v starobylom moravskom mestečku musím uviesť, že táto akcia sa stretáva smimoriadne žičlivým prijatím občanov as veľkou podporou všetkých miestnych inštitúcií – očom výrečne svedčí už jej desiaty ročník. Aešte: skutočnou dušou tohto podujatia je Ivo Horkel, riaditeľ Kultúrnych služieb mesta Moravská Třebová. Po rozhovoroch sním som si pomyslel, ako by sme aj my na Slovensku veľmi potrebovali takýchto nezištných a zapálených organizátorov kultúrneho života.
