ղľáԾ
Frankofónny festival, ktorý sa pravidelne koná vpolovici augusta v Banskej Štiavnici (XI. ročník od 15. do 17. augusta 2013) vznikol ako široko koncipované podujatie na podporu kultúry vštiavnickom regióne, na zviditeľnenie jeho bohatého historického dedičstva aprírodných krás, ale aj na rozvoj agroturistiky – ato prostredníctvom frankofónie. Tomuto cieľu sú venované hudobné, tanečné aj divadelné programy vregiónoch, druhá časť festivalu sa odohráva priamo vBanskej Štiavnici ajej ťažiskové programy sú venované poézii.
Hlavnými témami XI. ročníka bolo trojvýročie: 115. výročie narodenie Jána Smreka (16. 12. 1898), 100. výročie narodenia Jozefa Felixa (27. 5. 1913) a 20. výročie zápisu Banskej Štiavnice aokolia do Zoznamu lokalít svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Zpoetických programov najväčšmi zarezonovalo upublika inscenované pásmo zpoézie Jána Smreka Chceme básne oláske vsobotu večer na Nádvorí Starého zámku. Smrekove básne vslovenčine interpretovali Emília Vášaryová aMilan Kňažko, vo francúzštine režisér predstaveniaMichel de Maulne. Nášmu najvýznamnejšiemu romanistovi Jozefovi Felixovi bolo venované francúzsko-slovenské predstavenie diela Stéphana Mallarmého Hliadka osamenia vo štvrtok večer vRytierskej sále Starého zámku. Slovenské verše vpreklade Jána Švantnera interpretoval Štefan Bučko, vo francúzštine Michel de Maulne.
Veľmi zaujímavá bola diskusia vsobotu dopoludnia otom, čo Štiavnici ajej okoliu priniesol zápis do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO pred dvadsiatimi rokmi. Za „okrúhlym stolom“ sa stretli odborníci-pamiatkári so zástupcami mesta apublikum veľmi podrobne oboznámili scelým procesom zápisu anáslednými problémami pri záchrane kultúrnych, technických, ale aj prírodných pamiatok vmeste ajeho okolí. Napriek nedostatku financií, mnohým prekážkam vlegislatíve aadministratíve, ktoré odborníci priblížili, sa však zpublika ozvali pozitívne ohlasy, že Štiavnica za posledných dvadsať rokov skrásnela.Skromnejšie zastúpenie zahraničných básnikov na tomto ročníku festivalu (pre finančné limity) vyvážila prítomnosť takých významných osobností, ako Michel DEGUY zFrancúzska a Titos PATRIKIOS zGrécka, obaja pokladaní vdomácom literárnom prostredí, ale aj veurópskom kontexte za žijúcich klasikov. Svoju poéziu predstavili na autorských čítačkách, ktoré pripravilo Literárne informačné centrum, – Titos PATRIKIOS sDanou PODRACKOU atalianskou poetkou Tizianou COLUSSO. Indický básnik, filmový kritik aprekladateľ Vishnu KHARE, ktorý pripravuje antológiu slovenskej poézie vjazyku hindí, zaujímavo rozprával oženskej poézii vIndii, ojej vzniku, súčasných témach, ale aj opostavení indických poetiek, ktoré je pre nás prinajmenšom nezvyčajné. Okremjeho veršov sa návštevníci zoznámili aj stvorbou talianskeho básnika aperformera Claudia POZZANIHO anašej japonistky, prekladateľky zangličtiny apoetky Evy LUKY, ktorí čítali ukážky zo svojich básnických kníh. Vprograme Generátor X uviedli invenčným spôsobom svoje verše sveršami Petra MACSOVSZKÉHO Peter ŠULEJ aMichal HABAJ. Vzájomné podnety ainšpirácie autorov už za 11. ročníkov festivalu priniesli konkrétne výsledky – vzniklo viacero antológií avýberov básnikov Capalestu, ktoré pripravili vprekladoch jeho účastníci avydali vo svojich krajinách. Tak sa postupne aj slovenská poézia dostáva prostredníctvom frankofónie kčitateľom do celej Európy, ba aj do Indie.
Okrúhly stôl na nádvorí Kammerhofu: (zľava) Ľubomír Lužina, pracovník Slovenského banského múzea, Viera Dvořáková, odborníčka na svetové kultúrne dedičstvo, Zuzana Klasová, riaditeľka KPÚ Banská Bystrica, Jozef Labuda, riaditeľ Slovenského banského múzea, Katarína Vošková, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, Ľubica Pinčíková, zástupkyňa riaditeľky Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, Lýdia Riboust, prekladateľka, Michel de Maulne, riaditeľ festivalu Cap à l´Est (Nadežda Babiaková, primátorka Banskej Štiavnice, prišla neskôr)
