ղľáԾ
Sedem nových poviedok autorky Sone Urikovej predstavuje primárne sedem ženských postáv.
Sedem nových poviedok autorky Sone Urikovej predstavuje primárne sedem ženských postáv. Obalené sú vo vizuáli znázorňujúcom štyri ženy so sýto červenými perami (autorkou ilustrácií je Kristína Soboň). Anotácia takisto zdôrazňuje ženskosť: „Dospievajúce dievčatá, mladé ženy amatky.“ Napriek tomuto pretlaku estrogénu incipit prvej poviedky znie: „Deti prišli zo školy sprijebanou úlohou oslimákoch.“ Bude preto lepšie, keď sa pojmu „ženské písanie“ vyhneme. Nie že by problém predstavovala fúzia feminity avulgarity, naopak, ak niečo otvorene ženské Dôvod na radosť ponúka, tak je to právo na obscénnosť, ktorá nie je literárne dekoratívna, naopak, je organickou súčasťou identity rozprávačky. Problém je len to, že „žena“ ako predstava ideálneho čitateľa by bola vprípade Dôvodu na radosť ľahkovážnou projekciou. Slimáky ato, ako snimi autorka pracuje, síce pomaly, ale zreteľne smeruje do iných poetologických súradníc, ďaleko za hranice „ženskej literatúry“.
Po letmom predstavení osnovy jednotlivých textov by sa predsa mohlo zdať, že kniha bude komunikatívna vďaka tematizácii nenaplnených vzťahov. Do istej miery je to pravda – zbierku rámcujú práve dve poviedky, vktorých rozprávačka ahlavná hrdinka hovorí osebe amladších, náhodne spoznaných chlapcoch, vzbudzujúcich erotické predstavy. Autorkina rezervovanosť však tieto predstavy neutralizuje aposúva ich zprvej signálnej až do ťaživých polôh peny dní. Zliteratúry ako možnosti pre fikčné rozvíjanie potláčaných túžob sa stáva priestor pre reflexiu pocitu menejcennosti, nedostatočnosti či trápnosti, ktoré ono rozvíjanie predstáv blokujú. Reflexiu prevažne ironickú, prípadne spokusom ojej poetizáciu. Ako vprípade poviedky Zajaci, vktorej dievča vypustí pred usmrtením zajačicu zklietky do voľnej prírody. Okrem toho, že by sme toto gesto mohli vnímať ako domácu rurálnu low-cost verziu záverečného obrazu zPreletu nad kukučím hniezdom, v ktorom uteká náčelník zpsychiatrickej liečebne, ide aj opekný moment vystihujúci Urikovej písanie. Pátos neparoduje na prvú; chápe jeho miesto vživote človeka a dokáže ho literárne podržať napriek tomu, že ho zároveň vystavuje zhodeniu:
„Pobeží, potom do čohosi narazí, do kameňa, do stromu. Atak sa zabije.“ (s. 86)
Rezervovanosť čisprostredkovanosť vystihujú všetky akokoľvek naliehavo pociťované témy. Ak chce autorka hovoriť otriáde ja – manžel – (potenciálny) milenec, nepotrebuje budovať obraz afektívne zmietanej ženskej duše, odrodilého manžela aproblémových detí, stačia jej spomínané slimáky (poviedka Slimačie denníky). Ak potrebuje rozprávať onevyriešenom či absentujúcom vzťahu dievčaťa ksvojim vidieckym koreňom, nepotrebuje diskurz sociálnej, folklorizujúcej či mýtizujúcej prózy, vyjadrenie hľadá v stratenej náušnici na dedovom (náhodne navštívenom) hrobe (poviedka ٳܳdz) či vmaminej červenej šatke, ktorá je nie náhodou medzigeneračným dedičstvom azároveň podprsenkou iutierkou na grcky (Na samote). A ak chce hovoriť ožene pociťujúcej deficity vlastnej intimity, robí tak bez psychologizácie, vrámci zbierky v najlepšie napísanom texte Zlá strana, prosto, prostredníctvom pomaranča.
Kľúčovou otázkou úspechu knihy bude, či oné slimáky, náušnice, šatka či pomaranč, ktoré stačia autorke, dokážu stačiť aj čitateľovi. Dôvod na radosť si totiž vyžaduje od čitateľa kompetencie. Slimáky, náušnice, šatka ani pomaranč nemusia znamenať nič, ale aj (pre vyznenie Urikovej próz) všetko. Jej poetika je brilantne otvorená, ako aj bezbranne odsúdená na pochopenie toho, akú hlbokú vnútornú drámu možno nájsť prostredníctvom pozornosti upriamenej na detail vnaoko meravých, banálnych či absentujúcich vzťahoch. Vprípade každej poviedky je tak na stole problém, sktorým môže byť problém, aby ho čitateľ prečítal ako problém. Na druhej strane, asi je to jeho problém.
Podnetná literatúra sa dá dnes napísať rôznymi spôsobmi. Niektoré, hoci myslené poctivo arovnako tak spracované, sú vďaka žánrovej príťažlivosti či kontaktu saktuálnymi témami ľahšou cestou. Dôvod na radosť predstavuje iný prípad. Umením Urikovej próz je fakt, že vytvára literatúru hodnú záujmu zpríbehov či situácií postáv, ktoré sú vo svojej podstate vlastne nezaujímavé. Vzpiera sa tak, slovami poľskej filozofky Brach-Czainy, gravitácii úvahového návyku hľadať dramatickosť vneobvyklých udalostiach. Anaopak, objavuje vďaka tomu „škáry existencie“, skrze ktoré si dokáže všimnúť niečo ako niečo anie ako hocičo. Hoci aj bez nároku na zadosťučinenie.
Soňa Uriková: Dôvod na radosť
Bratislava: KK Bagala, 2022
Foto: Peter Madro
