ղľáԾ
Ako veľmi úspešnú premiéru kstoročnici Ladislava Hanusa ( nar. 26. 2. 1907 vLiptovskom Mikuláši), jednej znajvýznamnejších osobností slovenskej kultúry vôbec, možno jednou vetou charakterizovať odborný seminár, ktorý sa pod názvom Ladislav Hanus – osobnosť pre 21. storočie konal vdňoch 20. – 22. septembra 2006 vSpišskej Kapitule.
Seminár bol zároveň ťažiskovým podujatím tohtoročných, už deviatych Dní Ladislava Hanusa, ktoré organizuje Združenie kresťanských pracovníkov kultúry vmieste, kde tento teológ, filozof kultúry akňaz vrokoch 1838 – 1950 pôsobil ako profesor tamojšieho bohosloveckého seminára.
Hlavným tohtoročným spoluorganizátorom Dní Ladislava Hanusa sa stalo Literárne informačné centrum. Na jeho podnet bola storočnica Ladislava Hanusa zaradená do kalendára kultúrnych výročí UNESCO na roky 2006 – 2007. Seminár oHanusovi otvoril predseda Združenia kresťanských pracovníkov kultúry akad. maliar Ladislav Vančo. Rektor Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka prof. Jozef Jarab v príhovore vysoko ocenil podiel Literárneho informačného centra za zaradení Hanusovej storočnice do kalendára UNESCO aorganizovaní podujatí spojených sokrúhlym výročím. Účastníkov seminára potom pozdravil riaditeľ LIC Alexander Halvoník. Zároveň všetkým účastníkom 9. Dní L. Hanusa odovzdal pozdrav ministra kultúry SR Mareka Maďariča. Podľa jeho slov je zaradenie Hanusovej storočnice do kultúrneho kalendára UNESCO najlepšou príležitosťou pre slovenskú verejnosť aspoň čiastočne splatiť dlhy má voči tejto osobnosti. „Keď sa pozriete na zoznam prác Ladislava Hanusa akeď sa začítate do jeho charizmatických textov, nemôžete sa nezačudovať, ako je možné, že slovenská verejnosť, vrátane kultúrnej, tak málo vie otomto velikánovi, ktorý robustnosťou svojho myšlienkového záberu, kriticizmom starého sveta amodernosťou načrtnutých perspektív naozaj patrí knajskvelejším európskym duchom 20. storočia,“ povedal A. Halvoník. ( Celý jeho úvodné vystúpenie je publikované vprílohe tejto správy pod názvom Ladislav Hanus širokospektrálny ahlboký.) Na odbornom seminári sa zúčastnil aj poslanec NR SR prof. Jozef Rydlo, ktorý účastníkov pozdravil ivmene ministra školstva SR Jána Mikolaja.
Do programu boli zaradené aj príspevky pamätníkov života adiela L. Hanusa (prof. Jarab vpríspevku Profesor L. Hanus vspomienkach: otec, spolubrat, profesor; R. Dobiáš vpríspevku, ktorého ťažiskom bol súdny proces sHanusom vroku 1954, aprof. Chalupecký, ktorý sa stýkal sHanusom včase jeho kňazského pôsobenia po návrate zväzenia). Odborníkov, ktorí sa jeho filozofickým, teologickým akulturologickým odkazom dlhodobo zaberajú (prof. Ján Letz analyzoval fenomén personalizmu vHanusovom diele, prof. J. Hlinický, jeho žiak aeditor diela Kostol ako symbol), príspevky vysokoškolských pedagógov (prof. Petra Libu: Hanusov pojem osoby a „nový človek“ aPhDr. Edity Príhodovej ovýchodiskách ku koncepcii kultúry vHanusovom diele), pracovníčky Vedeckého ústavu L. Hanusa M. Kekeliakovej vpríspevku Personálny rozmer Hanusovho diela, ktorý zároveň vychádza vTaliansku vslovníku osobností 20. storočia.
Na seminári sa zúčastnili aj predstavitelia mladej hanusovskej generácie sústredení vSpoločenstve Ladislava Hanusa. Juraj Lauko predniesol referát Hanusova kultúrna antropológia, Marek Hrubčo Symbol vHanusovej filozofii aZuzana Klačanská Princíp pluralizmu vpostmodernej spoločnosti amultikultúrna výchova. Príspevky „mladých hanusovcov“ predstavujú tematický ivýznamový posun vo vnímaní Hanusovho diela azároveň ho širšie zapájajú do prúdu moderného kresťanského myslenia 20. storočia.
Na seminári odznela aj časť príspevku prof. Júliusa Pašteku Ladislav Hanus, európsky akresťanský personalista, ktorý vňom Hanusa označil za programového hlásateľa kresťanského personalizmu.
Súčasťou seminára bola ibohatá odborná diskusia, ktorá poukázala na ďalšie súvislosti Hanusovho diela sprúdom kresťanského myslenia vEurópe po prvej svetovej vojne, azktorého Hanus tvorivo čerpal apretváral ho. Hovorilo sa aj o životných osudoch aokolnostiach, často dramatických, ktoré sprevádzali zrod jeho jednotlivých diel, rovnako iotom, ako veľké duchovné bohatstvo jeho diela sprístupniť slovenskej, ale isvetovej odbornej iširšej verejnosti.
šٰ referáty apríspevky, ktoré odzneli na seminári, budú publikované vreprezentačnom zborníku, ktorý Literárne informačné centrum vydá vroku 2007.
Anton Baláž
Dovoľte mi pozdraviť vás, účastníkov 9. Dní Ladislava Hanusa vSpišskej Kapitule vmene Literárneho informačného centra, ktoré je spoluorganizátorom tohto podujatia, ako aj vmene p. ministra kultúry SR Mareka Maďariča, ktorý tomuto podujatiu veľmi praje.
Storočnica Ladislava Hanusa bola zaradená do kultúrneho kalendára UNESCO anazdávam sa, že práve to je príležitosť pre slovenskú verejnosť aspoň čiastočne splatiť dlhy, ktoré má voči tejto naskutku širokospektrálnej ahlbokej osobnosti. Naozaj, keď sa pozriete na zoznam prác Ladislava Hanusa akeď sa začítate do jeho charizmatických textov, nemôžete sa nezačudovať, ako je možné, že slovenská verejnosť, vrátane kultúrnej, tak málo vie otomto velikánovi, ktorý sa robustnosťou myšlienkového záberu, kriticizmom starého sveta amodernosťou načrtnutých perspektív naozaj zaraďuje knajskvelejším európskym duchom 20. storočia. Osobne ma na Hanusovi fascinuje to, že celý svoj bohatý myšlienkový svet odvíjal od pokoja, z ticha, aže napriek ukričanosti svojho storočia inapriek krutej osobnej situácii dokázal zpokoja aticha ako jeden zprvých amožno naozaj aj prvý na Slovensku vybudovať koncíznu stavbu koncepcie kultúrneho ľudského spoločenstva soknami otvorenými do lepšej budúcnosti. Jeho kultúrna koncepcia je pravdepodobne naozaj jedinou možnou cestou obrody ľudstva, spôsobom, ako trpezlivou prácou na sebe prekonať ukričanosť ifalošnú gestikuláciu našej doby.
Fascinuje ma aj jeho „snaživosť“ (jeho vlastný termín) ako cesta jednotlivca ku kultúrnosti, ku „sformovaniu bytia“ k „vyššiemu, zušľachtenému spôsobu bytia“. Pojmy ako tvorivosť, tolerancia, demokracia, sloboda, hodnota, pluralita, estetika, umenie sú uňho nabité zvláštnou dynamikou aznejú ako nasledovaniahodná etická výzva, nie ako slová unavené intelektuálčením asofistikovaním. To, čo zaznievalo vnajlepších intelektuálskych výkonoch jeho literátskych súčasníkov ako nesmelé ohmatávanie aneisté omaciavanie terénu, dostalo uHanusa podobu jasnej myšlienky, nezmieriteľnej so zápecníctvom, asmelo aotvorene siahajúcej kvskutku európskym obzorom.
Preto patrí vďaka vám všetkým, ktorí ste sa ujali odkazu Ladislava Hanusa aktorí sa ho už po deviaty rok usilujete pochopiť, uchovať azveľadiť. Na spišskokapitulských dňoch Ladislava Hanusa ste udržiavali krehkú pahrebu adúchali ste do nej, aby vzbĺkla novým plameňom pre dnešné dni, pre 21. storočie.
Alexander Halvoník
