Mala by by钮 zbierka poviedok Petra Piš钮anka a Dušana Taragela
Sekerou a no啪om sú膷as钮ou vzdelávacieho štandardu
zo slovenského jazyka a literatúry
(tzv. povinného 膷ítania)?
Ten, kto pozrie do tváre Gorgony Medúzy, skamenie. Medúza nie je
vynálezom starých Grékov – tí ju iba pomenovali, dali jej tvar a opí-
sali ú膷inky jej poh木adu – ona však v kolektívnom nevedomí plávala
odnepamäti. Medúza, to je morálna a etická anestézia, rozvrat hodnôt
a kríza rádu. Sk暮znutie do násilia. Pod木ahnutie hriechu.
Medúza, to je strach zah木adie钮 sa do vlastného vnútra. Aby sme
sa do艌 nemuseli pozrie钮 priamo, uzavreli sme Medúzu do obrazov.
H木adí na nás mramorovými a bronzovými tvárami; uzamknutie hrôzy
v obraze bolo deliacou 膷iarou medzi zlom a jeho realizáciou. Tisícky
reprodukovaných obrazov nás ubezpe膷ili o tom, 啪e sme monštrum
ovládli. Myslíme si, 啪e jeho podobu u啪 poznáme. Klasický obraz Medúzy
má však formálne a psychologické hranice – je ohrani膷ený rámom,
rozpoznate木ný obsahom, 膷itate木ný významom. Ustanovený kánon.
Medúza však mení tvar, nedá sa spúta钮 naveky. Treba ju opisova钮
znova a znova, z rôznych uhlov. Vytvára钮 nové obrazy, nové klietky
a pasce. Spolo膷nos钮 sa však novým obrazom, presahujúcim kánon,
bráni. Poburujú ju. Mo啪no preto, lebo sú nepríjemne presné a názor-
né. A zrejme aj to je dôvod, pre膷o sú zamie艌ané za 艌u samotnú. „Toto
je jej pravá tvár!“ kri膷ia mravokárcovia. „Nepozerajte sa, 木udkovia,
preto啪e skameniete, upadnete do hriechu a zla!“ Takíto nevidia, 啪e
ten, kto sa sna啪í Medúzu dosta钮 do novej klietky, pozná jej pravú tvár
ve木mi dôverne, hoci sa na 艌u nepozerá priamo, iba sleduje jej odraz
v ligotavom Aténinom štíte.
Zdá sa, 啪e naša Medúza má oproti tej antickej iné spôsoby, ako 木udí
ovládnu钮 a um艜tvi钮: vyu啪íva nedokonalosti ich morálnej a etickej „op-
tiky“. Obluda vyvolaná z podvedomia dr啪í svoju tvár tak blízko našich
o膷í, 啪e sa nám jej 膷rty zdajú neostré, takmer ich nevidno. Hnilobný
dych Medúzy však láka roje múch. Mravokárcovia s patentom na roz-
poznanie zla ich okam啪ite definujú ako jeho prí膷inu a vytiahnu proti
nim do boja. Švihajú mucholapkami, t木apkajú a dupkajú a sna啪ia sa
木udí presved膷i钮, 啪e stínajú hady, rastúce z Medúzinej hlavy. Vy膷erpá-
vajú sa brojením proti neškodným symptómom a zlo im zatia木 uniká
a bujnie 膹alej.
Piš钮anek s Taragelom však majú štít, ktorý tvár Medúzy nielen odrá-
啪a, ale aj zaostruje. Pri poh木ade do艌 ju vnímame zrete木nejšie. Máme 膷as
premýš木a钮 nad spôsobom, akým na monštrum zaúto膷íme, 膷as obráti钮
svoj zrak do vlastného vnútra a pozrie钮 sa sami sebe do o膷í. A napokon
mô啪eme Medúze jediným dokonalým úderom zo钮a钮 hlavu.
Autor je spisovate木 a pedagóg.
