ղľáԾ
Významné postavy slovenskej klasickej hudby vnímame predovšetkým cezich umeleckú kariéru. spomienky blízkych či ichvlastné denníkové záznamy nám pomáhajú komplexnejšie spoznať ichosobnosť aporozumieť odkazu, ktorý svojím celoživotným pôsobením zanechali.
Onašom národnom skladateľovi Eugenovi Suchoňovi existuje nespočetné množstvo rôznych štúdií. Preto simyslíme, že jeho odkaz už dôverne poznáme. No až jeho nedožitá storočnica odkryla záhadu aktovky, ktorú sistrážil akooko vhlave aojej obsahu nevedela aninajbližšia rodina. Vroku 2008ju pri príležitosti nedožitého jubilea zpiety otvorila dcéra Danica. Aktovka takvyniesla nasvetlo sveta najintímnejšie tajomstvá… Tým najcennejším nálezom boldenník zrokov 1930 – 1985vtroch zväzkoch. Danica Suchoňová-Štilichová hoskrátila, upravila oďalšie objavené materiály avydala knižne, ukončila ho však rokom 1950, vnajdramatickejšom úseku skladateľovho života.
Kniha Denník znotovej osnovy (Perfekt 2012) jezasadená do obdobia autorových študentských čias nabratislavskej akadémii aštúdií uVítězslava Nováka vPrahe. Napriek tomu, že má umelecké ispoločenské pozadie, politike savyhýba. Podstatnú časť denníka tvoria poznámky oskladateľovom pracovnom živote avečnom štúdiu. Muzikológov určite zaujmú rôzne kompozičné aformové úvahy či estetické názory namodernú anárodnú hudbu. Suchoň sanevyhol anikomentovaniu slovenského hudobného života, vďaka jeho poznámkam sapozeráme naskladateľov nielen cezdogmu ichkompozičných schopností, ale ajcez ľudské kvality aneresti.
Zmozaiky spomienok spoznávame Suchoňa akocieľavedomého, pracovitého acitlivého človeka. Hoci svoje city nedával verejne príliš najavo, vdenníkoch ichpodáva ako nadlani. Vuverejnených osobných listoch manželke saprejavuje jeho umelecká duša. Dôležitým dokumentom jetiež pozvánka nazasadnutie kultúrnej komisie kopere Krútňava, ktorá dosiaľ nebola zverejnená aSuchoň si na ňu poznačil ajsvoje výhrady, argumenty či poznámky. Krútňava sa vdenníku paralelne spája sďalšími povinnosťami. Píše ojej vzniku, oproblémoch prinacvičovaní asamotnej realizácii. Zaujímavé je ajvyznanie, že práve vtejto opere postavil pomník svojej žene, ktorú mal veľmi rád.
Kniha jeobohatená ofotografie, ktoré jejdodávajú osobný charakter. Suchoň nanich nepôsobí ibaako intelektuál, ale ajako človek sozmyslom prehumor. Veľmi zaujímavý jedoslov Suchoňovej dcéry, ktorá rozpráva osvojich pocitoch, keď denník čítala poprvýkrát, avysvetľuje aj dôvody, prečo zostal obsah aktovky takdlho utajený. Mnohé nové informácie znej teraz pomôžu dotvoriť komplexný skladateľský anajmä ľudský obraz Eugena Suchoňa.
Kniha Divadelného ústavu aCirkevného konzervatória vBratislave, nazvaná Anna Hrušovská, vyšla pri príležitosti nedožitej storočnice speváčky avokálnej pedagogičky Anny Hrušovskej avšíma sinielen jejprofesionálnu kariéru, ale ajzložitý azaujímavý súkromný život. Autorkami sú jejdve bývalé žiačky, EvaMalatincová, sopranistka ariaditeľka Cirkevného konzervatória vBratislave, aDora Kulová, ktorá pred dvadsiatimi rokmi zaznamenala namagnetofón rozhovory svtedy osemdesiatročnou Hrušovskou. Kniha vyšla pododborným editorstvom Michaely Mojžišovej.
Prvú kapitolu tvorí Malatincovej precízne spracovaný pohľad na život avokálno-pedagogický odkaz profesorky, nazvaný Anna Hrušovská – hlasová pedagogička. Hoci profesorka svoju metodiku výučby spevu písomne nezanechala, dostatočne ju vštepila poslucháčom svojej vokálnej triedy, zktorej niektorí ju ďalej praktizujú akopedagógovia ainí ako úspešní speváci (jej najslávnejšou žiačkou bola svetoznáma primadona Lucia Popp, ktorá predčasne zomrela vroku 1993, ďalšími odchovankyňami sú napríklad Zlatica Livorová, Vlasta Hudecová, Mária Turňová, Peter Oswald, Dušan Jarjabek).
Druhú časť knihy tvoria Spomienky legendárnej koloratúry sautorským dopracovaním Dory Kulovej. Nejde len oprostý prepis magnetofónových záznamov spred dvadsiatich rokov, ale aj oautorské doplnenie textu snadhľadom naddobou. Záverečnú kapitolku predstavuje esej operného kritika adivadelného historika Jaroslava Blahu Donna Mozartiana – Anna Hrušovská. Sosebe vlastnou akríbiou prekračuje Hrušovskej životopis asleduje celý kontext doby ahistórie SND vdanej epoche irepertoár, ktorý juutváral. Zvlášť vyzdvihuje jejmozartovské roly, vktorých prejavila „štýl hudobného klasicizmu parexcellence“.
Knihu dopĺňajú početné fotografie zdomáceho archívu autoriek, SND, DÚ irodiny Prosencových (syn adcéra Anny Hrušovskej), užitočné kalendárium života či chronologicky dôkladne spísaný operný repertoár.
Mezzosopranistka Nina Hazuchová (1926) jeasi najstaršou predstaviteľkou kedysi slávnej „zlatej“ generácie popredných sólistov Opery Slovenského národného divadla. Jej život atvorbu mapuje kniha nazvaná Nina Hazuchová – Reminiscencie (Fakulta múzických umení – Akadémia umení vBanskej Bystrici 2012). Autorkou jeHazuchovej bývalá žiačka Mária Tomanová. Ajona bola takmer dvadsať rokov poprednou sólistkou vŠtátnej opere vBanskej Bystrici, paralelne začala pôsobiť naKonzervatóriu Jána Levoslava Bellu, potom naKatedre hudby Univerzity Mateja Bela aod roku 1997vedie prednášky vokálnej interpretácie naFakulte múzických umení Akadémie umení vBanskej Bystrici.
Jejkniha jeskvelým, výstižným portrétom Niny Hazuchovej odrodinných koreňov cez štúdium, počiatky avrcholy kariéry doma ivo svete až podomáce zázemie (hoci tu jekniha dosť skromná vinformáciách). Muzikologicky zorientovaného čitateľa fascinuje dôsledná práca autorky sodkazmi nacitácie ivysvetlivky vjednotlivých kapitolách, podrobný súpis postáv Niny Hazuchovej vSND, jejrozhlasových nahrávok árií, duet akantát, opier, operiet, televíznych záznamov… Knihudopĺňa precízna bibliografia, ktorá jesvedectvom opočetných ohlasoch slovenskej opernej kritiky apublicistiky naumenie Niny Hazuchovej. Autorka musela spracovať množstvo výpiskov, kritík, zostaviť súpisy nahrávok vrozhlase atelevízii, abyvytvorila celok oúctyhodnej šírke práce umelkyne, ktorá sisama nerobila zápisky aneviedla archív osvojej kariére. Titul oživuje množstvo fotografií zo súkromného archívu Niny Hazuchovej, ale aj zSND aDivadelného ústavu.
