ղľáԾ
Rúfusova poézia v Štokholme
V Dansmuséet, v Tanečnom múzeu v srdci Štokholmu sa 1. júla 2008 uskutočnil slávnostný recitál venovaný poézii Milana Rúfusa pri príležitosti jeho 80. narodenín, ktoré oslávi v decembri tohto roka. Záštitu nad podujatím Milan Rúfus – And what is a poem? (Milan Rúfus – A čo je báseň?) prevzal podpredseda vlády Slovenskej republiky Dušan Čaplovič. Organizátormi podujatia boli Literárne informačné centrum v Bratislave, Spoločnosť priateľov Milana Rúfusa vo Švédsku Veľvyslanectvo Slovenskej republiky vo Švédsku, so sídlom v Štokholme. Na podujatí sa zúčastnil aj popredný švédsky básnik priateľ Milana Rúfusa Tomas Tranströmer s manželkou. Veľvyslanectvo SR reprezentoval chargé d´affaires Slovenskej republiky vo Švédsku Milan Čaňo. Pozvanie prijali popredné osobnosti kultúrneho života v Štokholme členovia krajanských spolkov. Za Literárne informačné centrum vystúpila poetka Dana Podracká, ktorá predstavila poéziu Milana Rúfusa slávnostný večer otvorila. Vo svojom príhovore zdôraznila, že Literárne informačné centrum od svojho vzniku pomáhalo šíriť Rúfusovu poéziu v zahraničí pridalo sa aj k návrhom podporujúcim jeho nomináciu na Nobelovu cenu za literatúru.
Na slávnosti recitovali členovia Spoločnosti priateľov Milana Rúfusa poprední herci švédskych divadiel Maria Hjalmarson, Hans Wigren, ako aj slovenskí obdivovatelia šíritelia Rúfusovej poézie vo Švédsku Milan Chromek, Anna-Katarina Schatzl Naďa Hammarberg. Na gajdách, fujare drumbli hral Marian Plavec. Počas slávnostného večera zazneli tri jazyky: slovenčina, švédčina angličtina. Autormi prekladov Rúfusovej poézie do angličtiny boli Ewald Osers Viera James Sutherland-Smith, autorkou prekladov do švédčiny Naďa Hammarberg.
Otázka šírenia slovenskej literatúry v zahraničí je zásadnou otázkou nielen v zmysle jej medzinárodných kontextov, ale aj v hľadaní odpovedí na otázku, aké posolstvá prijíma cudzia kultúra ako vlastné dokáže ich implantovať do vlastnej kultúry. Podobné podujatia, akým bol aj slávnostný recitál Rúfusovej poézie, ukazujú, že najprenikavejšie sú prosté posolstvá, zrkadliace myšlienku, spojenú s obrazom prenosnej ľudskej skúsenosti. Švédske publikum najviac oslovili tieto Rúfusove básne: Ako sa pije zo studničky, Stretnutie na Ringstrasse, Skús, hovor z prapočiatku, Dialóg na každý deň, A čo je báseň, Chlapec maľuje dúhu, Rodinovi milenci ó. V dlhej diskusii po skončení slávnostného večera rezonovali otázky vznikajúcej multikultúry ako nástroja prenosu kultúrnych informácií, prispievajúcich k vzájomnému obohacovaniu. V podobných aktivitách je nevyhnutné pokračovať, aby sa ponorné prúdy literatúr navzájom premiešavali ako slaná voda so sladkou medzi ostrovmi, na ktorých je postavený Štokholm.
Osobný dar – báseň Milana Rúfusa Tomasovi Tranströmerovi – uverejňujeme v plnom znení:
Tomas Tranströmer
Viem – dva dva nie sú vždy štyri.
Jeden jeden nie vždy dva.
Videl som ho hrať na klavíri.
Hral na ňom iba ľavou rukou,
tú druhú mal len do počtu
osudu sa nevmestila
do záhadného rozpočtu.
Bola to hudba ešte viac než hudba
necúvnutie pred osudom.
Toto bol kúpeľ v živej vode,
znovuzrodenie pod jej prúdom.
Neskôr som čítal jeho básne.
Boli mocné krásne...
Bolo to presne to isté.
Pochopil som to, aké šťastné
je porozumieť kolíske.
On ju chápal.
A ona jeho
osobnú ságu dcérku povestí.
A ja som chválil Neznámeho,
za to že mi ho poslal do cesty.
Bola v tom svätá ľudská sila,
čo, neustúpiac jeho priekom,
človečí osud prinútila,
že zložil klobúk pred človekom.
-dp-
