ղľáԾ
 |
Praha vtýchto týždňoch žije slovenským písomníctvom, literatúrou aknihami. Slovenská národná knižnica vMartine, Národní knihovna České republiky, Slovenský inštitút vPrahe aSlovenské národné múzeum pripravili medzinárodný výstavný projekt vGalérii Klementinum vdňoch 25. septembra až 9. novembra 2008. Projekt Cesty slovenskej knihy: Od Proglasu kpostmoderne zahŕňa množstvo sprievodných podujatí. Kjednému z nich patrilo poetické pásmo k80. výročiu narodenia básnika Milana Rúfusa Niesť bremeno aspievať, ktoré sa uskutočnilo 3. septembra 2008 na pôde Slovenského inštitútu vPrahe. Podujatie pripravilo Literárne informačné centrum. Účinkovali Jozef Šimonovič, Alfréd Swan aZuzana Homolová. Pásmo uviedol autor scenára Jozef Čertík. Na slávnostnom popoludní sa zúčastnila okrem iných významných osobností českého literárneho života poetka Jana Štroblová, prekladateľka Rúfusovej poézie do češtiny, ktorá vyšla tento rok vo vydavateľstve Protis pod názvom Hudba váhavých slov. Vzávere podujatia Jozef Čertík povedal: „Čo povie Rúfus? Túto otázku mi napísal pred tridsiatimi rokmi šéfredaktor Hlavnej redakcie, vtedy ešte Československého rozhlasu vBratislave do scenára tridsaťminútovej relácie obásnikovi na mieste, kde bolo napísané: Hovorí Rúfus. Rozhovor s Rúfusom som ešte nemal nahraný, vscenári boli iba otázky, ale scenár už bolo treba dať päť týždňov pred vysielaním schváliť. Povedal som, že neviem, čo povie Rúfus, že rozhovor ešte len nahrám. Vscenári musí byť presne napísané, čo povie Rúfus, dostal som jednoznačnú odpoveď. Scenár mi teda vrátili, aja, aby som sa vyhol postihu za oneskorené dodanie, som sám naštylizoval Rúfusove odpovede ascenár potom prešiel. Samozrejme, že vo vysielaní už odznel autentický rozhovor sbásnikom Rúfusom, ktorý som vzápätí nahral. Nehovorím to preto, aby som rekriminoval. Hovorím to preto, lebo vždy tu kdesi zhora – ako Damoklov meč – visela nad Rúfusom a,pravdaže, aj jeho redaktormi – otázka: Čo povie Rúfus? Strach utých hore ztoho, čo povie Rúfus, bol priamo úmerný očakávaniu tých dole, teda Rúfusových početných čitateľov. Našťastie dnes už otázka postavená zhora zmizla, na druhej strane dúfam, že otázka Čo povie Rúfus? zostala rovnako naliehavá, že najmä my, čitatelia, sme abudeme zvedaví na odpoveď na otázku Čo povie Rúfus? Alebo: Čo nám hovorí Rúfus.“ Je to výsostne aktuálna otázka nielen pre generáciu jeho rovesníkov, ale aj pre budúce generácie čitateľov. Rúfus na početných putovaniach po Európe svojimi preloženými básňami bedlí nad nemiznúcou otázkou zmyslu ľudského jestvovania a znova aznova sa vydáva na púť od seba k nám.
(dp)
Foto: Marian Semaník
 |
 |
 |
