ղľáԾ
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
|
Foto: A. Matuška © |
VGalérii Artotéka v rámci Bratislavského kultúrneho leta pripravilo Literárne informačné centrum vspolupráci sMestskou knižnicou vBratislave dňa 15. 7. 2008 poetické pásmo k80. výročiu narodenia básnika Milana Rúfusa pod názvom Niesť bremeno aspievať, ktoré uviedol autor scenára Jozef Čertík. Účinkovali Jozef Šimonovič aAlfréd Swan. Sbaladickými piesňami sa predstavila Zuzana Homolová. Jozef Čertík okrem iného povedal: „Niektorí kritici obásnikovi Milanovi Rúfusovi tvrdili, že knám hovorí zvýšky aspátosom, pričom naznačovali, že tou výškou môže byť profesorská katedra, iní, že by ňou mohla byť kazateľnica, aďalší mu vyčítali, že sa štylizuje do roly hovorcu Boha. Jediné, čo netvrdili anemôžu tvrdiť, je, že je to politická tribúna, pretože toto tvrdenie už na prvý pohľad neobstojí. Vliteratúre dvadsiateho storočia sa Milan Rúfus radí ktým nemnohým básnikom, ktorí si držali a držia od dobových politických teórií a praxe vedomý aprísny odstup. Pravda, je to odstup vyplývajúci zpoznania, nie zpredpojatosti. Lebo aj on bol vmladosti vtiahnutý do dobových tancov, aby do nich nazrel, včas znich vystúpil a– použime jeho slovné spojenie – vydal svedectvo. Rúfus si vytvoril odstup preto, aby zostal tým, kým chcel vždy byť: básnikom. Atak sa Milan Rúfus stal básnikom, ktorý na nás nehrmí zvýšky, ale prihovára sa nám zhĺbky. Z hĺbky kultúrnej pamäte ľudstva, národa a indivídua. Ahlas prichádzajúci zhĺbky má iný zvuk, lebo prináša iné obsahy a hodnoty. Obsahy a hodnoty, na ktoré sme pozabudli, alebo sme ich – na našu škodu – začali považovať za prekonané, nečasové, neaktuálne.“
 |
ʴǻľ Alexandra Matušku Milanom Rúfusom vstúpila do našej poézie ikultúry morálna osobnosť, niekto, kto sa nemieni páčiť, očarúvať a líškať, pretože prichádza spravdou, ide za vecou astojí si za ňou. Auditórium, ktoré napriek nepriaznivému počasiu, prišlo svojou veľmi bohatou účasťou na podujatí vzdať hold slovenskému laureátovi na Nobelovu cenu, dostalo ako dar kvalitný výber Rúfusovej poézie so zasväteným slovom básnika adlhoročného redaktora Slovenského rozhlasu Jozefa Čertíka. Sveľkým záujmom sa stretla aj knižná produkcia LIC, osobitne edičné projekty sumarizujúce dielo, myslenie anázory jubilujúceho básnika: Rozhovory so sebou astebou I. aŽivot básne abáseň života. Priaznivci a čitatelia si budú môcť so záujmom prečítať Rúfusove úvahy oliteratúre aumení, kompletizujúce pohľad na básnika adobu vhorizontále ivertikále jeho literárneho afilozofického myslenia.
 |
Literárne informačné centrum sa tak hrdo prihlásilo kodkazu aposolstvám tohto najčítanejšieho ajedného z najznámejších inajprekladanejších slovenských básnikov.
(dp)
|
|
Milan RúfusSloboda
Všetko je tu už pred tebou. Ity. Sekera vkláte, pevne zaťatá. Avoda vstudni.
ٱڱԱٰDZý už predtým, než si vládol, vo výslužbe už predtým, než si žil, posunuješ si svoje malé vláčiky, pozorne, aby sa nám nestalo veľké železničné nešťastie.
Oddávna vieš, že musíš prijať hru. je príliš vážna.
Ačo je pravda? Hraj, ži môj Quijote, už sa nepýtaj. Aneutekaj. Hraj, lebo sa stane veľké nešťastie. |
