��������

...��DZ��ǰ�í Andrzej Jagodziński,��

renomovaný poľský prekladateľ, publicista a diplomat v rozhovore s banskoštiavnickým novinárom Michalom Krížom. Poľský propagátor slovenskej literatúry sa momentálne nachádza v Banskej Štiavnici na rezidenčnom prekladateľskom pobyte v rámci projektu Trojica AIR. Za múrmi krásneho domu Rubigall prekladá ostatné dielo Tomáša Forróa Spev Sirén. Počas svojej kariéry preložil množstvo významných diel slovenskej a českej literatúry do poľštiny, čím významne prispel k ich propagácii v Poľsku. Okrem prekladateľskej činnosti sa venuje aj publicistike a pôsobil, okrem iného, ako kultúrny atašé a riaditeľ Poľského inštitútu v Prahe a ako výkonný riaditeľ Medzinárodného vyšehrádskeho fondu v Bratislave.

��

Rozhovor pre Banskoštiavnické noviny tentoraz dopĺňame o záznam z živej diskusie prekladateľa s autorom Tomášom Forróom v príjemnom prostredí ArtCafe v Banskej Štiavnici.

Pozrieť a vypočuť si ho môžete na našom kanáli 14.4. o 19:00.

��

1. Ovplyvňujú recepčný proces inonárodnej literatúry kultúrne vzťahy a literárne tradície daných národov?

A.J.: „Poliakom sa páčia pesničky, ktoré už poznajú,“ znie replika z jednej kultovej poľskej filmovej komédie z roku 1970 (Rejs – Plavba). Pokiaľ je tomu tak, potom by sa asi dalo očakávať, že recepcia zahraničnej literatúry bude v Poľsku veľmi ovplyvnená našou literárnou tradíciou. To ale nie je celkom pravda. Sám si ešte pamätám, že v osemdesiatych rokoch minulého storočia bola v Poľsku mimoriadne obľúbená iberoamerická literatúra (Borges, Cortázar, Márquez a iní), dosť exotická a odlišná od našej tradície. A v posledných rokoch sa veľkej popularite tešia „čierne“ škandinávske detektívky. Takže domáca tradícia zrejme nebude až taká dôležitá. Tak potom čo? Netrúfam si na to jednoznačne odpovedať, ale možno nám trochu napovie obľuba českej a slovenskej literatúry 60. Rokov v Poľsku. Mnohí naši čitatelia, s ktorými sa o tom rozprávam, mi hovoria, že ich fascinuje v tých textoch odstup, sebeirónia a zmysel pre humor, čo je - podľa mnohých mojich poľských respondentov – veľmi odlišné od poľskej serióznosti až pátosu. A práve táto odlišnosť sa im veľmi páči. Je to do značnej miery stereotyp, ale na rozdiel od iných – kladný. Aj on pravdepodobne ovplyvňuje, že Česi a Slováci sú už mnoho rokov na popredných miestach v poľských prieskumoch obľúbenosti iných národov.

2.�� Je v dnešnom svete umelá inteligencia nápomocná pri prekladoch a prekladateľom?
A.J.: Patrím ku generácii, ktorá si ešte veľmi dobre pamätá písacie stroje, ktoré už dnes možno vidieť iba v technických múzeách. Počítač bol pre mňa revolúciou, ale pomerne rýchlo som si naň zvykol, takisto na internet. Vďaka nemu môžem prísť do Banskej Štiavnice na rezidenčný pobyt bez hromady slovníkov, pretože skoro všetko sa už dá nájsť na sieti (i keď sa priznám, že si doma často predsa len zalistujem vo slovníku či encyklopédii). Avšak, umelá inteligencia to už je na mňa trochu priveľa. Viem, že robí veľký pokrok, nemyslím si však, že by v najbližších rokoch bola schopná zaoberať sa umeleckým prekladom lepšie ako človek – i keď určite veľmi uľahčí technickú a redakčnú stránku prekladov. Nie som v tom ale odborník a môžem sa mýliť.

3.�� Ako hodnotíte spoluprácu s médiami, ktoré do istej miery môžu ovplyvniť, aby sa prekladané diela dostali do širokého povedomia čitateľov?
A.J.: Médiá sú prirodzeným spojencom autora a prekladateľa, i keď ich úloha sa v posledných rokoch mení – žiaľ, nie vždy k lepšiemu. Pamätám si ešte na nie tak dávnu dobu, že denná tlač a týždenníky pravidelne uverejňovali knižné recenzie, čo je dnes naprosto výnimočné a pokiaľ sa tak stane, je to len krátka zmienka. Nie je s tým o veľa lepšie v internetových médiách, ktoré sa väčšinou rýchlo bulvarizujú a namiesto serióznych recenzií tam skôr nájdeme reklamné inzeráty. Ale to by bola asi téma na dlhý rozhovor.