ղľáԾ
Keď mi kedysi dávno na gymnáziu hrozila na polročnom vysvedčení štvorka zo slovenčiny (hej, to sa ozaj stalo), zaťal som zuby, niečo som prečítal, niečo som sa naučil – adnes si robím zliteratúry doktorát. Výraz „povinné čítanie“ aj mne spočiatku evokoval čosi desivé – ale iba kým som tie diela naozaj nezačal čítať. Keď sa ma Mila Haugová pýtala, čo som robil ako 10-ročný, odpovedal som, že som nečítal – amyslel som tým, že som nečítal Dostojevského, niežeby som nečítal vôbec.
Pravdou je, že si vlastne nepamätám, čo spadá do prvej fázy môjho čitateľstva, určite však knižky zedície Stopy, určite Dobšinského rozprávky aurčite, určite, ale naozaj určite Čarodejník zkrajiny Oz. Možno mi vpamäti naozaj neutkvelo zLittle Foxa nič viac, ako to, že tam bol „traper Freda“, ironické je si spomenúť na to, že som sa nikdy nedostal za tridsiatu stranu Jazdca vmaske od Zane Greya anevedieť, či to vlastne boli naozaj dobré knihy... Ale – zmysel to malo. Pretože aj imunitný systém sa odmala buduje prirodzeným spôsobom. Lieky, rôzne tabletky, prášky ainjekcie, nám vedia pomôcť znajhoršieho, no kľúčová pre prežitie je najmä obranyschopnosť organizmu.
Formou injekcie pre čítanosť literatúry sú napríklad aj literárne festivaly aliterárne ocenenia, ktorým venujeme priestor vKR už tradične (v aktuálnom čísle ešte otrochu viac). Literárne festivaly aceny sú pritom formou cyklického (väčšinou majú ročnú periodicitu) nabádania širšieho publika kpercepcii beletristických textov – dokonca formou nie nepodobnou očkovaniu.
Každoročným literárnym očkovaním je aj litera fest, teda séria sprievodných podujatí kCene Anasoft litera. Už druhý rok po sebe bol festival akurát počas uzávierkového týždňa, preto sme sa rozhodli knemu vrátiť vtomto piatom čísle formou rozhovoru sjednou zorganizátoriek „anasoftu“, Simonou Fochlerovou. Rozhovory saktérmi literárneho diania zvyknú – chtiac alebo nechtiac, zámerne alebo mimovoľne – tendovať kširšiemu uvažovaniu očítanosti beletrie u nás.
Všetci si totiž uvedomujeme, že „prijímanie“ literatúry by nemalo byť čisto sezónnou záležitosťou (tie medicínske podobenstvá mi idú, všakže?). Usporiadanie festivalu alebo vyhlásenie ocenenia je teda síce prepotrebnou jednorazovou injekciou, ale injekcia môže byť účinná iba vtedy, ak sa aplikuje do inak zdravého organizmu. Čitateľský imunitný systém teda treba kultivovať trpezlivo aneustále, najmä počas „mladých liet“ – inak sa averzia ku knihám stane chronickým problémom.
Matúš Mikšík
