ղľáԾ
V kapucínskom Kostole sv. Štefana v Bratislave sa koncom apríla prítomným prihovoril obľúbený český duchovný autor Max Kašparů. Diskusiu zameral na tému straty hodnôt v dnešnej spoločnosti, o ktorej píše aj vo svojej novej knihe Po lane ku Kristovi (Karmelitánske nakladateľstvo 2013). Témy sa dotýkajú aj ďalšie publikácie, každá iným spôsobom, čím spoločne vytvárajú zaujímavú mozaiku rôznych podôb viery.
Max Kašparů prepája v knižke Po lane kuKristovi situácie každodenného života sbiblickými príbehmi avytvára zaujímavé paralely. Vyhýba sateologickým výkladom ahotovým odpovediam, ponúka skôr hotové otázky, ktoré „idú pod kožu avedú kzamysleniu“. Biblické príbehy sa síce zaznamenali pred niekoľkými tisíckami rokov, aleopakovane saodohrávajú aj vnašom bežnom živote, aak imporozumieme, môžeme sa znich podľa autora veľa naučiť. Vieru chápe akoopak sviatku, nestačí teda chodiť na omše anezúčastnene, akoby bez „zásahu“ znich aj odísť. Je na čase, aby sa ľudia prebudili z„únavy“ zviery. Apeluje na našu morálku acitlivo vyzýva, abysme uvažovali nadvlastnými pohnútkami. Je dôležité, sakou motiváciou vchádzame dokostola, či chceme alebo musíme. Rovnako toplatí aj vmanželstve, vo výchove detí aviných životných situáciách.
Viera kňaza, spisovateľa, vášnivého cestovateľa afotografa Mariána Gavendu saodzrkadľuje vozvláštnych životných náhodách, ktoré popísal vknihe Náhody a náhodičky (Perfekt 2013). Vautobiograficky ladenej publikácii spracoval vlastné zážitky askúsenosti tak, že hoci vnich niekedy ide oživot, vždy vyznievajú optimisticky. Akocestovateľ videl veľa biedy aľudského nešťastia, ale aj krásy astretol mnoho dobrých ľudí. Ako športovec prežil bolestivé pády zbicykla aniekoľko nehôd vhorách. To ho vjednotlivých príbehoch opätovne privádza kzamysleniu, že náhody vyzerajú ako náhody len naprvý pohľad. Nevedie ich však predsa lenBoh? Entuziazmom, sakým písal túto knihu, iste nakazí nejedného čitateľa.
-bb-
Kniha Jeruzalem – duchovná metropola sveta, návrat najavisko dejín (SNM – Múzeum židovskej kultúry) jevhodná pre židov ikresťanov ajmoslimov, preveriacich aj nevercov. Esej Pavla Mešťana jenabitá množstvom faktov, zktorých väčšinu sa vbežných školách neučili ani tí najusilovnejší. Autor nás prehľadne vedie z13.storočia pred n. l., keď vznikol etický monoteizmus, cezjeruzalemské Kristove roky ažpo súčasnosť, avzbudzuje pritom potrebu ichuť hľadať ďalšie informácie. Konštatuje, že „budúcnosť sa začína včera apredvčerom“. Tonie jebonmot, alepoznanie, no ľudstvo ho, žiaľ, pričasto odmieta akceptovať. Azda preto, že čo akomnohí koketujú smožnosťou posmrtného života, jezrejme ichnajvrúcnejšie želanou budúcnosťou tá, ktorá je nedosiahnuteľná – nesmrteľnosť. Anie ibanesmrteľnosť duše. Smyšlienkou, že monoteistické náboženstvá sú súčasťou vyššej kultúry ľudstva, bude mať niekto možno chuť polemizovať. Súvahou, že akbol Jeruzalem vrozličných obdobiach dejiskom astrediskom židovskej, kresťanskej imoslimskej viery amal by sapreto stať ichintegračným centrom, však zrejme polemizovať netreba. Súčasný svet potrebuje naprežitie vzájomné porozumenie všetkých. Prostredníctvom výtvarne a obrazovo skvostne odetej knihy sipreň čitateľ môže vytvoriť prijateľný vzdelanostný most.
Marta Moravčíková
Názov knihy Labrang. Svet tibetského kláštora (Vydavateľstvo Slovart 2013) odMartina Slobodníka aPavla Breiera láka čitateľa dosveta buddhistického kláštora Labrang. Záber publikácie je však širší: čitateľ vníma ajdejiny Tibetu aregiónu Amdo (severovýchodný Tibet), jeho národnostnúakultúrnu rozmanitosť či základné koncepty buddhizmu. Výsledkom je pútavý popis, ktorý sazaujíma aj orealitu všedného života vregióne. Dejiny kláštora aregiónu plynulo prechádzajú až do súčasnosti, dozvedáme satak oturbulentnej druhej polovici 20.storočia pooficiálnom pričlenení Tibetu kČíne či oudalostiach zjari 2008, keď Tibet zachvátila vlna protičínskych demonštrácií…
Úvodným kapitolám sa dá vyčítať prílišná snaha namalej ploche predstaviť čo najviac zreálií Tibetu: tempo textu je turozvláčnejšie. Autor sapodriaďuje túžbe popresnosti či rešpektu voči téme ado dlhých súvetí nabaľuje ajdetaily, ktoré odhlavnej témy odvádzajú pozornosť. Čitateľovi toale vynahradí vnasledujúcich kapitolách, kde výrazne čerpá zosobnej skúsenosti. Opisy sú tu živé apútavé, text jebohatý nainformácie afaktograficky presný. Prirodzene prechádza ztémy na tému, prepína medzi Tibetom, Amdom aLabrangom, medzi dejinami, politikou abuddhizmom, kláštorným acivilným svetom.
Publikácia predstavuje prvé dielo slovenských autorov, ktoré poobrazovej itextovej stránke ponúka intímny portrét časti súčasného Tibetu bezprikrášľovania asnahy hľadaťmystiku či romantizmus. Najväčšia hodnota tkvie vsprostredkovaní osobného vzťahu kregiónu, nachádzajúc čaro aj vo všednej každodennosti. Čiernobiele fotografie odzrkadľujú rovnakú láskavosť acitlivosť voči životu vLabrangu.
Katarína Čavojská
