ղľáԾ
V Letnej čitárni U červeného raka sa19. júla 2023 o18:00uskutočnilo vrámci Kultúrneho letapodujatie Bratislava Jána Smreka vspolupráci Slovenského literárneho centra (SLC) sMestskou knižnicou vBratislave. S Monikou Kaprálikovou, literárnou kritičkou a autorkou kníh o slovenskom básnikovi a spisovateľovi Jánovi Smrekovi,sa rozprával literárny vedec akritik Daniel Domorák.
Podujatie bolo venované dvom knihám autorky a vyštudovanej historičky a kulturologičkyMoniky Kaprálikovej, zasväteným životu atvorbe Jána Smreka: Za hranice provincie. Ján Smrek ajeho E/elánԾ Komorne okomornej knižnici Jána Smreka.
Básne zo Smrekovej zbierky Hostina recitoval mladý recitátor Dominik Bolegaa na podujatí zahralo aj gitarové duo Terézia Nováková aAlexander Fellmayer.
Monika Kapráliková previedla účastníkov podujatia celým životom Jána Smreka, od bohémy po dezilúziu avnútorný konflikt srežimom, keď bola jemu aďalším literárnym druhom znemožnená publikačná činnosť. Niektorí z nich dopadli ešte horšie: Laco Novomeský skončil vo väzení aVlada Clementisa odsúdili na smrť apopravili. Autorka na záver podujatia prečítala báseň Jána Smreka Je básnik na predaj?
Vnej sa kumuluje básnikov osud vniekoľkých veršoch: Všetko mi dobre zaplatia auctia, / keď robím to ako anonym. / Len meno nevystrčiť: známa reč, známe ústa. / Čo včera ohňom bolo, musí dnes byť dym.
Odkazuje to na tragický osud básnika, ktorý žil vpäťdesiatych rokoch pod dozorom štátnej polície, kde sa oSmrekovcoch viedol spis. Nevyhýbali sa im ani policajné razie. Básnik bol sledovaný, nesmel publikovať pod vlastným menom, pretože odmietol teror, ktorý, ako napísal Vlado Petrík: „rozpútal komunistický režim pod zámienkou triedneho boja adovršujúcej sa revolúcie“. Smrekovo dielo je varovaním pred propagandou, populizmom avymieraním ľudskej slobody aindividuality, čo dokazuje posmrtné vydanie jeho básní Proti noci. Básne vnútorného exilu.
Topole
Vás hlava nebolí,
vás trápi iba srdce
arastú topole
avŕby zúfajúce.
Ja topoľ milujem,
zotnite smutnú vŕbu,
pošlite rubačov,
nech vcitoch mojich rúbu.
Nech príde vetrolom,
čo konáre mi zláme,
Bo čo som? Človek som,
zakliaty vsvojej dráme.
Mne srdcom preteká
potok, čo konca nemá,
aneviem, čo je vňom,
či duch, či Boh, či žena?
Taký som rozbitý,
že prší zo mňa hlina,
zaštepte do mňa mrav,
nič zo mňa nevyrastie,
len jeden bolehlav.
Vlní sa ešte hudba,
ševelí ešte veta,
ja sa však rozpadávam
na prach, pre bolesť sveta.
