ղľáԾ
Komiksu sa unás darí. Nesvedčia otom iba filmy o superhrdinoch, ale aj slovenská literárna produkcia.
Komiksu sa unás darí. Nesvedčia otom iba plné kinosály, vktorých sa premietajú filmové adaptácie príbehov osuperhrdinoch/antihrdinoch, frekventovaný nákup ich tlačených predlôh, bohato navštevované prednášky na domácich festivaloch zameraných na popkultúru, ale aj slovenská produkcia.
Tá sa sústreďuje na naše dejiny aich popularizáciu (séria Nežný komiks), aktuálne spoločenské témy (Uletenci), ale napríklad aj na podoby mystických príbehov (óԲ). Avšak čo spísaním okomikse vslovenskom ačeskom prostredí, ktorému sa potenciálni čitatelia môžu ešte stále vyhýbať? Odbornej či esejistickej tvorbe, ktorá sa zameriava na otázky spojené skomiksom, sa netreba báť. My si predstavíme tú aktuálnejšiu ponuku.
Zpanelov abublín teórie adejín seriality
V akademickom českom prostredí sa vpriebehu troch rokov podarilo vyprodukovať knihy, ktoré otvárajú priestor na diskusiu okomikse nielen odborníkom, ale aj širšiemu čitateľskému publiku. Ťažiskovým tu však nie je iba text, ale hlavne výbornespracovaný obrázkový materiál, ku ktorému sa budete opakovane vracať. Po rozsiahlych dvojzväzkových Dějinách československého komiksu 20. století (Akropolis, 2015; prvý zväzok mapuje roky 1900 –1964 adruhý roky 1964 – 2000), vktorých sa literárni vedci T. Prokůpek, P. Kořínek, M. Foret aM. Jareš sústredili na premeny média vjazykovo-kultúrnom priestore československej tvorby, ponúkla trojica z menovaných autorov aj kapitoly kteórii komiksu vknihe Vpanelech abublinách (Akropolis, 2015).
Nájsť vnej môžeme nielen vysvetlené pojmy či formálne prvky vkomikse. Rozoberajú jeho serialitu, dejiny teórie, estetické kategórie (využitie výtvarného umenia od grafiky cez kresbu po olejomaľbu, odkazy na smery ako pop-art, secesiu), otázku komiksu ako žánra iako média, rolu čitateľa (konflikt medzi mainstreamom a alternatívou) aautora, produkciu,prezentáciu aživot mimo tlačeného média (webkomiksy, amatérske preklady, fandomy).
Obdobiu „protokomiksovej“ formy sa venujú T. ProkůpekaM. Foret vknihe Před komiksem (Akropolis, 2016). Popisujú tu spoločenský, historický, politický život na území vtedajšieho Rakúsko-Uhorska prostredníctvom domácej tlače. Čerpajú z ilustračného akarikatúrneho diskurzu asledujú lokálne varianty obrázkovoseriálovej tvorby. Začínajú prehľadovo od jarmočnej piesne, založenej na práci stabuľami so senzačnými udalosťami, plagátovej tlače s výchovnou funkciou cez slovné anekdoty silustráciami alebo karikatúry sverbálnym komentárom a končia satiricko-humoristickou, vzdelávacou, politicko-satirickou, mravoučnou líniou kreslených seriálov.
Kult ajeho hrdinovia
Na pôde slovenskej akademickej komunity je výraznejší titul Obrazy hrdinu vkultúrnej pamäti (Univerzita Konštantína Filozofa, 2017). Kolektívna monografia, v ktorej sa autori pokúšajú prečítať auchopiť nanovo podobu hrdinu ajeho hrdinstva na pôde populárnej kultúry, teda aj komiksu od etických dilem cez premenu hrdinu na antihrdinu anaopak až po portrét „tretej ženy“ – superhrdinky či pozíciu superhrdinu vúlohe superstar. Vkapitolách si tak čitateľ môže prečítať napríklad o pokrivenej podobe hrdinov ahrdinov schybami ako vprípade grafického románu ٰáž, o posune polohy hrdinky, ktorá trpí, elementu, ktorý spúšťa konanie umužského hrdinu až ksuperhrdinke (Wonder Woman), probléme superhrdinského kolektívu (Avengers) či hrdinského kolektívu, ktorý nemusí nutne zahŕňať postavy s klasickými atribútmi hrdinstva (Liga výnimočných).
Posledné dve knihy, ateda Výstrel vzrkadle (KK Bagala, 2018) a Okarikatúre (KK Bagala, 2019), ktoré sú súčasťou edície obsahujúcej články K. Fö屹á, sa priamo nedotýkajú komiksu. Prvá má väčší záber na detektívku, western, fantastiku, horor,dobrodružnú literatúru adruhá na teóriu kresleného humoru, glosy otvorcoch karikatúr. Voboch komiks vystupuje buď na pomedzí iných esejí alebo vo vybraných článkoch.
Vprvej knihe je to text Literatúra bez slov. Autor popisuje komiks ako žáner reprezentujúci dynamiku pohybu. Výraznejšie sa zameriava na ten shumorom, so superhrdinami označujúc ho za „rozprávky pre dospelých“, ktorí chcú zažívať zázračné dobrodružstvá. Oproti nim stavia do protikladu pohľad na odviazanú Barbarellu či karikaturistov Madu (americký underground), ktorí presadzujú ošklivosť, brutalitu, násilie. Vdruhej knihe je výraznejšia esej Danglár a tí druhí, zameraná na slovenský komiksový diskurz. Načrtáva vnej cestu „kresliarov-prvolezcov“, ktorí obišli superhrdinské príbehy apriklonili sa k prameňom žánru (koniec 19. storočia v americkej tlači). Od kreslených naháňačiek väzňa na úteku sdozorcom (J. Babušek v časopise Š ai.) až po brutálny, akčný, realistický „voľný umelecký komiks“ Danglára či Shootyho cyklus Jana s anglickým humorom.
Ostáva nám teda pi týchto príkladoch dúfať, že sa literatúra okomikse vnašich končinách bude aj naďalej rozvíjať apredovšetkým vášnivo čítať bez predsudkov či obáv.
FotoLenka Macsaliová
