ղľáԾ
Peter Bilý: Nočné mesto
Vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ práve vychádza vporadí piata básnická zbierka slovenského básnika aprozaika Petra Bilého (1978), žijúceho vŠpanielsku Autora literárna verejnosť pozná ako kontroverzného básnika a prozaika. Rovnako ako doterajšie diela, ani najnovšia básnická zbierka Nočné mesto nenecháva čitateľa ľahostajným avyzýva na zaujatie postoja. Je jeho najosobnejšou knihou, okrem kontinuity spredchádzajucou tvorbou prichádza snaratívnejším typom básní, ktoré prekvapia svojou priamosťou aprovokatívnou otvorenosťou.
SO ŠATKOU NA OČIACH
Brúsenie nožov. Zase sa ti marí
vidina fantastu a cynika.
Hlboké zrkadlá, v nich oblé tvary.
Ačo dennodenne uniká.
Majú ťa radi, iba keď si krotká?
Kto sa sám proti sebe zamieta.
Keď múdrosť je len krásna idiotka,
tak ako pochybnosti Hamleta.
Ten,kto bral ohľad na smiech Ofélie,
mohol ťa vsebe navždy zachrániť.
... ajsebaklamstvá, z ktorých nevyžije...
Párenie slov asúlož banalít.
Skončime. So snom ti už nevystačím.
Utekaj, láska. Ty vieš, či máš za čím.
RANNÝ KONCERT MOLEKÚL
Špinavá neha nech v nás zostane.
... ajhlúpa milenecká viera...
Chcela si viac než mestské zviera?
Hra tieňov. Ilúzia. Poznanie.
Tak poďme. (Žiadne „Ave Eva“.)
Utekaj zo mňa ako zchlieva.
MALÉ DUŠE
... a život s malou dušou účtovníka
nám zrátal nepriznané omyly.
Dnes: krach, či bankrot? Ťažko sa mi zvyká
na lacné slová. Veď sme skončili.
Vášeň šla preč a cit sa strácal...
Nechcela si byť ako ostatné.
Tak vtričku falošného hráča
ušiel som vypískaný do šatne.
A aj v nej: stále len tá istá žena.
(Žiť tajne, akoby som nemohol.)
áԴdz pri nej zaspím ako šteňa
abudem čistý ako alkohol.
Pohlavie hodín: chvíľa bola správna.
„Kúpte si slzy vesmírneho klauna!“
PRASKANIE VO VÍNE
Cítiť ten inkvizičný popol?
Tí moralisti – tajní chlipníci...
(Bral súctou všetky
cudzie knihy.
Aako kľačal vkaždej
zapadnutej knižnici!)
Čo všetko vzácne chcel vraj
ԲٴDZť
ženám za výstrihy...
Aostali mu iba telá
so svojím parte vtomto cirkuse.
(A povesť bezbranného krotiteľa...)
... že nakoniec vždy musel, aj keď nemusel.
Čo ostalo? Nič. Iba tremolo,
vpraskaní, ktoré znelo vo víne,
vpomeroch ktoré začal nevinne.
Nič nezmení, je neskoro.
Je ako poloprázdna,
opustená fľaša
na námestí,
ktorú sotva niekto dopije.
Aje aj ako návrat zpomýlenej cesty
na starom, ojazdenom skútri.
(Delikatesy ako pomyje!)
Kým ona hľadá rýmy
zkámasútry
vzlozvykoch pochybného estéta,
vzáchvatoch spoločenskej naivity...
Aako pred ním predstierali takmer všetko,
aj tie city...
Nakoniec: všetko, všetko, všetko
aaj tie básne
pôjdu stebou do smetí.
HĽADANIE STRATENÉHO OBRAZU
1.
Vchádzam do teba ako vrah do dejín. Si na podivnom výsluchu: iná, tvárou k stene, chrbtom ku mne. Skríkneš a keď si prekvapená, zahryzneš do pery,
jablko zo stola padá na zem.
2.
Nad nočným mestom vyšla silikónová dúha.
Recituješ mi odzadu svoju diagnózu: modlitbu nevinne odsúdenej kacírky. (Mlčanie na ružových kolenách.)
V bezbolestnej jazve hojivé obdobia.
3.
... a každá nová „láska“ bude masovým hrobom
plným neznámych dievčenských mŕtvol.
4.
Spomienky sú v tebe ponorené ako amputované prsty
v tequile. Hlbšie ako hlboko? Bez vysvetlenia.
