ղľáԾ
József Demmel: „Ľudožrúť“ vHornom Uhorsku. Príbeh Bélu Grünwalda
Bratislava: Veda, 2020
Zrejme niet vslovenskej národnej pamäti osobnosti, ktorá by zosobňovala maďarizáciu vjej najsurovejšej, ateda aj najnegatívnejšej podobe lepšie, než bol Béla Grünwald. Nie nadarmo bol vslovenskej spoločnosti dualizmu častým terčom satirických karikatúr azískaval tie najhoršie prívlastky. Oto prekvapujúcejšia je preto skutočnosť, že na trhu doteraz absentovala analytická štúdia jeho činnosti iživota.
Maďarský historik József Demmel, pôsobiaci v Historickom ústave SAV, je známy svojím priekopníckym prístupom ktémam, ktoré sa na prvý pohľad javia ako dávno prebádané avdejinách pevne ukotvené. Zrejme najväčší ohlas doteraz spôsobili jeho prelomové práce oosobnosti Ľudovíta Štúra. Jeho najnovší počin síce sleduje osudy človeka, ktorý je vširokej slovenskej verejnosti omnoho menej známou, ba až zabudnutou postavou, ale vschopnosti klásť otázky, aké dosiaľ nikto nepoložil adostať sa vďaka tomu kzaujímavým ainovatívnym záverom, sa kniha oGrünwaldovi bezpochyby vyrovná prácam oŠtúrovi.
Osobnosť má vždy viacero vrstiev
Hneď na úvod treba uznať, že do napísania kvalitnej azaujímavej knihy samotná osobnosť Grünwalda priam zvádzala. Ako konštatuje Demmel, obraz, ktorý oňom šírili slovenskí predstavitelia, totižto zďaleka nebol anie je jedinou možnou interpretáciou života osobnosti, ktorá bola považovaná za kontroverznú už za svojho života. Pre maďarských politikov amaďarskú národnú pamäť stelesňoval vzdelanú politiku, ktorá presadzovala síce tvrdé, ale legitímne ciele národnej politiky. Zároveň bol Grünwald činný aj ako historik, ktorý sa nebál otvorene kritizovať minulé činy politických aristokratických špičiek. Apotom tu bol aj Béla, tragický muž, ktorý svoj život ukončil samovraždou na brehu Seiny.
Na druhej strane, tieto vrstvy osobnosti aosobného príbehu síce pôsobia po prečítaní Demmelovej knihy ako jasné ačitateľ môže nadobudnúť pocit, že pri takomto základe sa kniha písala doslova sama, lenže majstrovsky vyskladaný obsah je vskutočnosti ukážkou kvalít autora. Napokon, veď tento príbeh, minimálne jeho značnú časť, mali historici kdispozícii už pred Demmelom. Apredsa je prvou monografiou takéhoto charakteru až recenzovaný titul. Slúži teda autorovi kucti, že sa nenechal vtiahnuť do plochej interpretácie, ale analyzoval Grünwalda plasticky, ako osobnosť vkaždej rovine životných činností a skúseností.
Kde sa končí racionalita azačínajú sa emócie
Vyššie uvedený obraz so sebou však prirodzene nesie jeden zásadný problém, ktorý Demmel aj sám pomenúva aktorý je napokon jedným zhlavných východísk jeho knihy. Príbehy oBélovi Grünwaldovi sú vrámci jednotlivých línií rozprávania často nielenže nekompatibilné, ale dokonca sa navzájom vylučujú. Porozumieť ich spoločnému základu ainterpretovať ho tak, aby čitateľ dostal zmysluplnú avýskumom historických dokumentov podloženú verziu príbehu, nie je vôbec ľahkým remeslom. Oto väčšmi treba recenzovaný titul oceniť auznať, že Demmel nadväzuje na kvality svojich predchádzajúcich prác.
Jedným zčastých omylov, ktorých sa historici dopúšťajú, a často neúmyselne anevedome, je prílišná racionalizácia dejinných postáv. Dokonca, aj keď si pri práci uvedomujú dôležitosť poznatkov otom, že drvivá väčšina zachovaných historických prameňov je výsledkom racionálnej činnosti, predsa sa stane, že podľahnú obsahu prameňov apozabudnú na to, že historické osobnosti nemuseli konať vždy racionálne aemócie hrali vich životoch arozhodovaniach minimálne takú dôležitú rolu akú hrajú dnes.
Aj preto treba oceniť, že Demmel nezostal pri analýze vzťahu slovenských predstaviteľov ku Grünwaldovi avice versa len vrovine politických pamfletov astrojených, hoci možno často ohnivo prečítaných prejavov. Sjasným vedeckým zámerom venuje pozornosť napríklad aj vdobovom diskurze (skryto) pertraktovaným súkromným aféram Bélu Grünwalda. Práve na túto oblasť jeho života, Achilovu pätu, ako Demmel trefne podotýka, totižto často mierili útoky slovenských predstaviteľov aje na mieste predpoklad, že toto konanie do istej miery prirodzene ovplyvňovalo Grünwaldovu motiváciu kpolitickým krokom smerujúcim aj proti slovenským entuziastom. Ako píše Demmel, výskum klebiet, ktoré oGrünwaldovi kolovali, nie je analýzou ich pravdivosti, ale dôležitou otázkou vdobovom kontexte, teda či týmto klebetám uverilo Grünwaldovo okolie aako ich šírenie ovplyvnilo jeho samotného.
Dobový amiestny kontext
Obdobne ako je pri analytickom prístupe kštúdiu dejinného pôsobenia jednej osobnosti potrebné zohľadniť diapazón jej sociálnych rolí akontaktov, tak by bolo veľkou chybou nevnímať kontext doby amiesta, v ktorých pôsobila. Najmä to druhé občas zvykne vodbornej spisbe absentovať, ale Demmel už vstarších prácach (napr. Panslávi vkaštieli) dokázal, že si je dôležitosti spoločenských, kultúrnych i politických špecifík jednotlivých hornouhorských žúp vedomý azohľadnil ich aj pri práci ozvolenskom podžupanovi, ktorý dlhé roky pôsobil vBanskej Bystrici aokolí.
Čitateľa, ktorý nepozná staršie Demmelove práce, preto môže prekvapiť, že kniha sa nezačína obligátnym životopisným úvodom, ale sprvoti mu ponúkne podrobný exkurz do dobových reálií Zvolenskej župy, ktorá je po väčšinu času javiskom Grünwaldovho života. Práve preto sú aspoň základné vedomosti ospoločnosti aživote vtomto kuse krajiny doslova uholným kameňom vsnahe komplexne porozumieť jeho úradníckemu apolitickému pôsobeniu. Následne prirodzene dôjde aj na krátky úvod do rodinnej histórie, vktorej upúta napríklad zmienka otom, že to bol údajne Grünwaldov predok, kto nechal postaviť dodnes zachované hradby mesta Bardejov, kde rodina dlhé obdobie patrila medzi popredné meštianske rody.
Neuralgický bod dejín – tri slovenské gymnáziá
Jednou znajzaujímavejších pasáži môže byť pre bežného čitateľa bezpochyby časť venovaná zatvoreniu troch slovenských gymnázií vroku 1874. Aj Demmel konštatuje, že toto zatvorenie býva bežne vodbornej literatúre, nehovoriac oškolskom dejepise averejnej historickej pamäti, prezentované ako jednotný akt maďarizácie. Celý problém bol však omnoho komplikovanejší. Vo všetkých troch prípadoch sa proces zatvorenia pomerne zásadne líšil, hoci je pravdou, že gymnáziá spájali podobné atribúty, ale najmä, ani vjednom prípade nebolo problémom samotné vyučovanie vslovenčine.
Omnoho zásadnejšou otázku než vyučovaní jazyk bola osobná história ľudí, ktorí na gymnáziách učili, či mentálny akultúrny svet ich absolventov. Problémom sa ukázalo angažovanie ľudí, ktorí boli aktívni počas revolučných rokov 1848 a1849, a agitácia študentstva vprospech slovenskej národnej otázky, čo bol jav, ktorého si boli dobre vedomí aj samotní študenti aväčšina znich tieto myšlienky snadšením prijímala.
Niežeby rozhodnutie ozatvorení či násilnej zmene vyučovacieho jazyka nemohlo nastať neskôr. Demmel spomína nemecké školy, vktorých ktakémuto kroku došlo, avšak akt zroku 1874 mal skutočne komplikovanejšie pozadie. No azásadnú rolu vňom zohral aj hlavný hrdina knihy.
Obohacujúce čítanie
Záverom nemožno než konštatovať, že József Demmel svojím najnovším počinom pokračuje vtrende, ktorý nastavil už predchádzajúcimi knihami. Čitateľovi ponúka výsledky poctivej vedeckej práce realizovanej moderným prístupom aodpoveďami na otázky, ktoré si dosiaľ nikto nekládol apritom majú zásadný vplyv na pochopenie zložitých historických fenoménov. Napríklad aj na pôsobenie jednotlivca vdejinách ajeho možnosti ich ovplyvniť, či naopak, nechať sa nimi unášať. Zároveň sú však tieto nové poznatky prezentované vtexte, ktorý sa ľahko číta apokojne ho možno vnímať aj ako formu relaxu ahĺbania nad dejinami. Nejde oten typ odbornej literatúry, ktorá skôr vyčerpá, než naučí.
Ako vyplýva zvyššie napísaného, recenzent knihu nemôže než odporučiť každému, koho zaujímajú kontroverzné miesta našich dejín, pričom za naše je, podľa mojej mienky, skutočne potrebné vnímať uhorské dejiny vcelej ich šírke ahĺbke. Vzhľadom na vskutku pozitívny tón celej recenzie ešte považujem za vhodné, ba priam potrebné uviesť, že mám to šťastie byť kolegom Józsefa Demmela v Historickom ústave SAV. Závery, ktoré ohodnotenej knihe predkladám, však myslím úprimne ajej čítanie bolo pre mňa bez ohľadu na afiliáciu jej autora skutočným obohatením.
Oliver Zajac (1992)
Historik apublicista. Pracuje vHistorickom ústave SAV. Spoločne sBranislavom Kovárom aLuciou Benedikovou zostavil titul Epidémie vdejinách. Ľudstvo vboji sneviditeľnými nepriateľmi (Premedia, 2020).
