ղľáԾ
Byť slušný nestačí- kniha rozhovorov publicistky Ľuby Lesnej s filozofom, politikom, signatárom Charty 77 Miroslavom Kusým.
Byť slušný nestačí
Rozhovor Ľuby Lesnej s Miroslavom Kusým
Bratislava: N Press, 2020
Byť slušný nestačí je kniha rozhovorov publicistky Ľuby Lesnej s filozofom, politikom, signatárom Charty 77 Miroslavom Kusým. Sdisidentom prenasledovaným komunistickou tajnou službou ŠtB, robotníkom, ktorý sa vNovembri 1989 stal jedným zpredstaviteľov VPN. Miroslav Kusý bol neskôr aj rektorom Univerzity Komenského vBratislave, kde zriadil katedru politológie. Vydania tejto knihy sa však už nedožil – zomrel 13. februára 2019.
Autorka, skúsená investigatívna novinárka Ľuba Lesná, známa predovšetkým svojimi publikáciami kritickými kére Vladimíra Mečiara, si aj tentoraz stanovila neľahkú úlohu. Rozhovor sčlovekom, ktorého život zachytáva viac ako polstoročie pohnutých československých dejín.
Kto sa doteraz zamýšľal nad tým, ako sa zmarxistického filozofa mohol stať disident achartista, vknihe nájde vysvetlenie.
Ponuka, ktorá sa „nedala odmietnuť“
Rozhovor je komponovaný chronologicky. Dozvedáme sa, že malý Miro vyrastal vBratislave počas vojnového Slovenského štátu. Jeho rodičia boli robotníci, preto neskôr mohol ísť aj na vysokú školu. Vobdobí päťdesiatych rokov boli na Karlovej univerzite v Prahe stranícke čistky aveľa profesorov muselo univerzitu opustiť. Mladý študent Miro sa vtom čase stretol aj sperzekúciou spolužiakov. Napriek tomu ešte ako študent vstúpil do komunistickej strany. „Fungovalo to tak, že niekoho si komunisti vytypovali. Nebolo možné ponuku odmietnuť, už vôbec nie na našej škole. To by znamenalo vyhadzov zo školy akoniec kariéry.“ ( s. 22)
Po štúdiách Kusý ostáva vPrahe arobí si ašpirantúru. Neskôr odchádza do Bratislavy na katedru dejín filozofie alogiky Filozofickej fakulty UK, kde sa ako tridsaťsedemročný stal profesorom. Zoznamuje sa slídrom Pražskej jari Alexandrom Dubčekom. Uvoľňujú sa pomery, ruší sa cenzúra. Netrvá to však dlho. Dvadsiateho prvého augusta 1968 vtrhnú do Československa vojská Varšavskej zmluvy. Špeciálna ruská jednotka vzápätí zatkla najvyšších štátnych predstaviteľov vrátane Alexandra Dubčeka auniesla ich do Moskvy, kde Dubček nakoniec podpísal Moskovský protokol.
„Dubčeka ten podpis naozaj veľmi ťažil. Ale aj ja si myslím, že vkontexte, vakom kpodpisu došlo, bolo správne, že sa protokol podpísal.“ (s. 45)
Miroslav Kusý sa na jeseň 1968, už po okupácii, stal vedúcim ideologického oddelenia ÚV KSS. Tvrdí, že si uvedomovali kritickosť situácie. „Pravdaže po vstupe sovietskych vojsk išlo len oilúziu, ale verili sme jej, apreto sme sa usilovali obsadzovať miesta, na ktorých sa dalo čo-to zachrániť.“ ( s. 47)
Zákaz činnosti
Potom, keď Gustáv Husák, nástupca Alexandra Dubčeka na poste generálneho tajomníka ÚV KSČ nastolil proces normalizácie, Miroslava Kusého odvolali zfunkcie a vyhodili zo strany.
Nasledoval zákaz publikačnej činnosti. Miroslav Kusý to nevzdal apísal pod iným menom. Každý, kto mu pomohol, prišiel oprácu. Po podpise Charty 77 sa živil štyri roky ako robotník. V tom období vystriedal asi pätnásť robotníckych zamestnaní, no nesťažoval sa. Stupňovali sa výsluchy, domové prehliadky,represie. Dva-, trikrát ho navštívil aj Václav Havel, ktorý uňho prenocoval. Raz ich eštebáci zajali. „Havel podľa nich unás pripravoval kontrarevolúciu.“ (s. 103) Miroslava Kusého väznili asi tridsaťkrát.
Publikácia sa snaží skompletizovať kľúčové životné situácie Miroslava Kusého v historických súvislostiach. Hoci je prehľadná, niektoré udalosti pre ostávajú len načrtnuté. Ako priznáva aj autorka, môže to byť spôsobené pokročilým vekom respondenta. Keď robili rozhovor, Miroslav Kusý mal už osemdesiatpäť rokov abol chorý.
Nezodpovedané otázky
Napríklad vkapitole Charta aSlovensko sa autorka Kusého pýta, prečo Chartu 77 nepodpísal Dubček. Dozvedáme sa, že tesne pred „vypuknutím“ Charty navštívil Kusého jeden zjej pražských signatárov Zdeněk Mlynář. Mal prísť do Bratislavy preto, aby „zlanáril“ Dubčeka. Za dva dni pobytu sa sním však nestretol. Alexander Dubček bol takmer 20 rokov najstráženejšou osobou vo vtedajšej Československej socialistickej republike. Preto bola jeho disidentská činnosť obmedzená. Ani to mu však nebránilo, aby vrokoch 1969 až 1989 poslal najvyšším straníckym inštitúciám 30 protestných listov. Systém kritizoval už rok pred Helsinskou konferenciou atri roky pred vznikom Charty 77. Ako je napriek tomu možné, že sa Mlynář sDubčekom nestretol, keď vedel, ským je vkontakte?
Kniha je plná zaujímavých príbehov zo života Miroslava Kusého spätých sdianím vČeskoslovensku. Veľmi jasnou azrozumiteľnou rečou poskytuje čitateľovi základný úvod do dejín vývoja krajiny až po súčasnosť, teda po vraždu novinára Jána Kuciaka ajeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Hoci niektoré kapitoly nie sú dopovedané, publikácia môže byť podnetná pre každého, koho zaujíma história, ale určite aj pre odborníkov, historikov, novinárov a sociológov.
FotoLinda Nagyová
