ղľáԾ
Záhorie vsebe ukrýva nielen architektonickú, alepredovšetkým kultúrnu perlu – mesto Skalicu. Zajej hradbami saspoluvytvárali dejiny Slovenska, pochádzajú odtiaľ viacerí významní spisovatelia, historici, prírodovedci či inžinieri. Neprekvapí preto, že publikácia Pavla Dinku Skalica aSkaličania vliteratúre (Mesto Skalica – Formát) pôsobí reprezentatívne nielen svojím vzhľadom (pevná väzba, kriedový papier, mapová príloha, bohatý obrazový materiál), alenajmä svojím obsahom. Autor vnej predstavuje rozsiahly súbor literatúry omeste aľuďoch vňom žijúcich. Jeho zdroje siahajú kodborným, populárno-náučným aumeleckým textom autorov, ktorí už pred storočiami akcentovali genia loci mesta, pýšiaceho saadjektívami „slobodné“ a„kráľovské“. SoSkalicou sú rôznym spôsobom späté mnohé známe osobnosti – uveďme J. A. Komenského, B. Tablica, P.Bunčáka, E. Fordinálovú, spomedzi „zahraničných“ maďarského básnika Gyulu Juhásza. DoSkalice sasvojho času chodili študenti učiť „pravej slovenčine“. Svedectvo otom zanechali Juraj Palkovič iJán Kollár. Dnes tamchodíme najmä zagastronómiou (skalické svadobné torty, trdelník), obdivujeme architektonické skvosty historickej časti, vzreštaurovaných objektoch mešťanov acirkvi sa stávame svedkami kultúrneho rozvoja mesta (najmä nádherné koncerty klasickej hudby). Skalica má návštevníkom stále čo ponúknuť.Aj preto sakniha Pavla Dinku môže stať prekultúrne žijúceho človeka jejneodmysliteľným bedekrom.
Onašej najväčšej rieke vyšlo doteraz veľa publikácií, ktoré sizvyčajne všímali tokDunaja, krásnu scenériu prírody či mestá najej brehu. Spisovatelia však opomínali plejádu lodí, ktoré sa „na krásnom modrom Dunaji“ plavili. Toto prázdne miesto vyplnila dvojica autorov, skúsených „služobníkov“ Dunaja: Juraj Bohunský, lodník riečnej plavby, aKarol Puha, lodný strojník. Výsledkom ichsnaženia jekniha Dunajská flotila (Vydavateľstvo Slovart), mapujúca históriu lodného parku naDunaji odroku 1922až doroku 2012.
Prvým významným medzníkom vzaujímavej histórii bolvznik plavebnej spoločnosti poskončení prvej svetovej vojny. Sovznikom nového štátu uzrel svetlo sveta aj Československý dunajský úrad so sídlom vBratislave, predchodca dnešnej plavebnej spoločnosti Slovenská plavba aprístavy. Samozrejme, nebolo tobez prieťahov, pretože voľakedajšia rakúska či maďarská paroplavebná spoločnosť ponijakej dohode snástupníckym štátom netúžila, hoci ju ktomu zaväzoval rekviračný patent. Napokon však naša spoločnosť na základe rozhodnutia amerického arbitra W. Hinesa dostala do užívania osobné lode či nákladné člny. Tie sapotom znemeckých amaďarských názvov „prekrstili“ naslovenské alebo české. PoDunaji tak už neplával parník Wachau, ale náš Orel či Sokol.
Autori sa dôsledne venovali viacerým organizačným zmenám, ktoré sa počas deväťdesiatročnej histórie plavby poDunaji udiali. Najrozsiahlejšiu časť publikácie však venovali kapitole Galéria lodí. Vnej zaostrili pozornosť nalodný park apodrobne popísali jeho charakteristiku, využitie či technické parametre. Kniha dokumentuje ajtechnický pokrok, ktorý lodná plavba počas rokov zaznamenala.
Bohunský aPuha si však všimli aj „život navlnách,“ ktorý vzáverečnej časti knihy okorenili o„lodnícke fígle ažartíky“ azážitky zplavieb. Čitateľovi satak dostala do rúk kniha, kompletizujúca poodbornej stránke sériu publikácií, ktorých „hrdinom“ bola veľrieka Dunaj.
í Národné kultúrne pamiatky naSlovensku, ktorú vydáva Pamiatkový úrad Slovenskej republiky vspolupráci sVydavateľstvom Slovart, sa vosvojom druhom zväzku zamerala pookrese Ružomberok nasusedný okres Martin. Rozsiahla publikácia sa začína teoretickými kapitolami, ktoré uvádzajú širšie historické, spoločenské akultúrne súvislosti. Stručný náčrt histórie Turca aokresu Martin autori dokladujú aoživujú reprodukciami archeologických nálezov, rôznych písomností, erbov či historických pohľadníc. Samostatne si všímajú vývin architektúry, výtvarného umenia aumeleckých remesiel Turca s dôrazom naokres Martin. Vnasledujúcej katalógovej časti sú podrobne opísané jednotlivé sídla okresu, počnúc Martinom ajeho katastrálnymi územiami ažpo jednotlivé abecedne zoradené obce. Každé „heslo“ sa začína výpočtom historických názvov sídla, vyobrazením jeho erbu, pokračuje presnou geografickou polohou aj sumiestnením namape, prehľadom historického aurbánneho vývoja akončí sasamostatnými heslami ojednotlivých národných kultúrnych pamiatkach, ktoré sa vobci nachádzajú. Kniha Národné kultúrne pamiatky naSlovensku – okres Martin prináša okrem precízne spracovaných faktografických informácií aj veľké množstvo fotografií, máp, pôdorysov stavieb aďalšieho obrazového materiálu, čo znej robí naozaj reprezentatívne dielo určené nielen odborníkom, ale všetkým záujemcom onaše bohaté kultúrne dedičstvo.
Obrazová kniha Terra banensium zvydavateľstva ABART press spracováva bohatú históriu baníctva vBanskej Štiavnici avjej okolitých obciach. Slovom iobrazom predstavuje jednotlivé banské diela, alenapríklad ajsakrálne pamiatky, ktoré sibaníci stavali prisvojich šachtách aštôlňach. Jednotlivé obce zviditeľňuje nádhernými leteckými pohľadmi, okrem súčasných fotografií však obsahuje tiež historické snímky, mapy, plány či kresby zozbierok Slovenského banského múzea aŠtátneho ústredného banského archívu. Unikátom sú nevšedné fotografie odlesnených priestorov štiavnického Starého mesta so základmi historických budov, vrátane gotickej hradnej kaplnky.
Novohradský región dlhodobo publicisticky mapoval rodák zPôtra Ján Jančovic, ktorý sa porokoch rozhodol sústrediť svoje články, príbehy areportáže vknihe Znovohradských vrchov adolín (Matica slovenská). Vštyroch tematicky samostatných celkoch si všíma tonajdôležitejšie zhistórie isúčasnosti tejto oblasti. Prvá kapitola mapuje dejiny územia zachytené vhistorických prameňoch adokumentoch, dobových novinových správach či vumeleckej literatúre. Druhá časť sleduje individuálne osudy novohradských vysťahovalcov aich kontakty srodným krajom, ďalšia jevenovaná významným osobnostiam regiónu, akoSamuel Mikovíni, Bohuslav Tablic, August Horislav Škultéty či Božena Slančíková Timrava. Záverečná kapitola patrí minulosti aprítomnosti novohradských obcí aich ľudovým tradíciám.
