ղľáԾ
Nutnosť skromného životného štýlu je leitmotívom knihyO štopkaní ainé textyǻپٳܱdzÚvahy romantického ekokrata.
Marko Huba: Oštopkaní ainé texty. Úvahy romantického ekokrata
Bratislava: filmotras s.r.o., 2019
Marián Huba (1949), umelec, sochár, učiteľ aochranár, spolu sbratom geografom aochranárom Mikulášom Hubom patria kzakladateľom skupiny bratislavských ochranárov, ktorá od konca šesťdesiatych rokov po celom Slovensku opravovala pamiatky drevenej architektúry – mlyny na Oblazoch, drevenice, senníky, salaše. Aneskôr aj kamennej – nebyť autora, kláštor vMarianke pri Bratislave by dnes nestál.
Marián Huba (alebo Marko) a širšej verejnosti známejší z bratov MikulášHuba (čiže Maňo) majú prechodené Slovensko najprv votcovom batohu, potom, až dodnes, po vlastných. Obaja sú príkladom toho, aké dôležité je pre človeka rodinné prostredie. Otec entomológ, matka botanička, obaja turisti a horolezci. Marko spomína aj vplyv babičky, živnostníčky, ktorá po prevrate vroku 1948 apo výmene peňazí prišla ovšetko anašla si stratégiu veľmi skromného života. Zrejme vňom našla novú spokojnosť, keď jej prístup prevzal aj vnuk avyčíta si, ak sa od neho odchýli. Nutnosť skromného životného štýlu je leitmotívom knihy O štopkaní ainé texty spodtitulom Úvahy romantického ekokrata.
Etika štopkania
Aj samotná kniha je skromná – 110 strán malého formátu vmäkkej väzbe asmaximálne využitým priestorom, bez prázdnych plôch, ďalšia kapitola sa začína tam, kde sa predošlá končí, ani centimeter papiera nazmar. Vzácny súlad obsahu aformy.
Vknihe sú zozbierané krátke úvahy, novinové články a vystúpenia na rôznych fórach zrokov 1989 až 1991. Autor vnich uvažuje osvete, vktorom žijeme, oporiadku, ktorý sa končí, atom, ktorým sa ho chystáme nahradiť. Pri opúšťaní neúspešnej cesty československého socializmu vyzýva nevydať sa bez rozmýšľania cestou západného konzumu. Chce, aby sme sa pokúsili o tretiu cestu – cestu hľadania únosného prežitia, cestu eticko-ekologickej alternatívy.
Uvedomuje si odčlenenosť človeka od ostatnej prírody – keby sme boli jej rovnocennou súčasťou, nemuseli by sme hľadať, ako žiť vsúlade sňou. Hľadanie súladu predpokladá nesúlad, ktorý treba zmierniť alebo odstrániť. Obracia sa do minulosti ido odľahlých končín ahľadá kultúry, ktorých nesúlad sprírodou bol minimálny. Vidí vzory vľuďoch žijúcich ešte vpolovici minulého storočia na slovenskom vidieku. Boli skromní, brali si toľko, koľko príroda mohla opäť nahradiť. Ľudia, ktorí deravé ponožky štopkali namiesto toho, aby kupovali nové. Ešte vsedemdesiatych rokoch ich bratislavskí ochranári dreveničiari na svojich pracovných potulkách stretávali aspriatelili sa s nimi. Uvažuje aj ovzdialených kultúrach, kde sa nezrodil vedecko-technický pokrok, ktorý umožnil ekonomický rozvoj západného sveta – západnej Európy asevernej Ameriky. Práve vtomto rozvoji, ktorý je krátkou dejinnou epizódou hádam dvoch storočí anajmä druhej polovice minulého storočia, vidí zdroj oddelenia, nesúladu medzi človekom aprírodou apríčinu jej masívneho ničenia.
89. rok – premárnená šanca
Východisko nachádza v zbližovaní technicky vyspelého sveta atretieho sveta či bohatého Severu achudobného Juhu, bohatého achudobného sveta, ale nie tým, že chudobní sa budú približovať bohatým, práve naopak, bohatí sa musia vzdávaním priblížiť chudobným. Dnes je tento strednoprúdový koncept Zelených označovaný ako „de-growth“. Marko Huba videl vkolapse nášho systému v89. roku šancu, aby sme túto cestu vyskúšali aboli príkladom Západu. Navrhoval nevyhodiť všetku suť z práve zbúraného systému, ale očistiť to, čo sa použiť dá, astavať nový systém podľa dobrého projektu, ktorý bude etický aekologický. Veľmi skoro však videl, že jeho spolupracovníci apriatelia zochranárskych kruhov po vstupe do vysokej politiky ideály nechali za dverami aich pozornosť vyplnili krátkodobé ekonomické atechnokratické ciele. Písal im listy, vystupoval na konferenciách, apeloval, ale márne. Sklamala ho aj Strana zelených, ktorá vznikla bezprostredne po Novembri, neuspela uvoličov arozpadla sa vo vnútorných sporoch.
Ekologický postoj prívetivo abez pýchy
Marko Huba píše svoje texty ako príslušník kultúry, ktorá zabúda na hodnoty, ide nesprávnym smerom abezohľadne ničí prírodu. Ikeď by možno úplne stačilo, keby ľudia skúsili žiť ako on, nevyčleňuje sa ako vzor pre zblúdených. Jeho slová varujú, vyčítajú, ale itak zostávajú vo svojom tóne prívetivé.
Úvod ku knihe napísal jeho ogeneráciu mladší súpútnik zochranárskych kruhov Juraj Mesík. Práve on bol prvým slovenským predsedom Strany zelených apreviedol ju neúspešnými voľbami vjúni 1990. Podčiarkuje Hubov kritický pohľad apolemizuje so sympatiami pre životný štýl geograficky či časovo vzdialených kultúr – podľa neho je človek od počiatku omylom avždy konal zlo. Odvoláva sa pri tom na Ladislava Kováča, ktorý príkro odsudzuje biologickú podstatu človeka. Pri týchto autoroch môže mať čitateľ pocit odstupu od ľudstva – nehlásia sa priamo ktomu, že aj oni sú súčasťou všeobecného zla. Marko Huba sa hlási kTeodorovi Münzovi ako ksvojmu učiteľovi filozofie. Tomu nedávno vyšla kniha „Odchádzame?“, ktorá je ortieľom nad nerozumným ľudstvom ničiacim svoju planétu, ale ako Huba i on píše prívetivým, nepovýšeným tónom.
Marko Huba sa vo svojom živote väčšmi vyjadruje svojou sochárskou tvorbou alebo svojou prácou na drevených aj kamenných pamiatkach, preto je menej známy ako jeho brat, ikeď rovnako má čo povedať. Jeho jazyk je jazykom filozofa, hovorí ohodnotách, od ktorých treba odvodzovať naše skutky. Hovorí ozodpovednosti intelektuálov za svet. Hovorí omyšlienkových chybách, ktoré ľudstvo priviedli tam, kde je. Nevypočutý sa dnes vracia ksvojmu umeniu anecháva hovoriť svoje sochy. Brat Mikuláš je prírodovedec a praktický politik. Preto upozorňuje na mnohé partikulárne problémy nášho životného prostredia a preto ho aj často počuť vmédiách. Aj on občas píše ovšeobecných hodnotách, ale vtedy aj jeho hlas zaniká vhluku dnešných dní.
Ľubica Lacinová (1959)
Už od štúdií fyziky na PF UK vBratislave sa venuje fotografovaniu. V80. rokoch spoluorganizovala víkendové záchranné akcie avnovembri 1989 sa ako mnohí ochranári aktívne zapojila do revolučného diania. Pracuje vCentre biovied SAV azaoberá sa fyziológiou na bunkovej úrovni.
Marko Huba. Foto: Mária Pinčíková
