ղľáԾ
dzáDobré znameniasíce nie je najlepšímGaimanomԾ Pratchettom, rozhodne však spája esencietoho, čím sú obaja osobití.
Neil Gaiman aTerry Pratchett: Dobré znamenia
Preklad: Vladislav Gális
Bratislava: Slovart, 2020
Spoločný román Neila Gaimana aTerryho Pratchetta so zlovestno-prorockým azároveň hravým názvom Good Omens: The Nice and Accurate Prophecies of Agnes Nutter, Witch bol po prvýkrát vanglickom origináli publikovaný na samom počiatku 90. rokov .
Tunajší čitatelia tak na slovenský preklad museli čakať rovných tridsať rokov, ďakujúc medzitým na diaľku Janovi Kantůrkovi, inak dvornému prekladateľovi Pratchetta, aspoň za prevedenie románu, vktorom do spolupráce vstúpili dvaja dnes už ikonickí akanonizovaní autori žánrovej literatúry, do češtiny. Podstatné však je, že slovenský preklad vznikol. Ahoci už pred desiatimi rokmi by bolo bývalo neskoro, udialo sa to vlastne vo vhodnom čase – len prednedávnom napokon bola pod showrunnerskou gesciou samotného Gaimana a so všeobecnepozitívnym ohlasom publika do života uvedená rovnomenná britská miniséria.
Absolútna smotánka
Od roku 1990 sa toho, čo je vtomto kontexte dôležité, celkom prirodzene udialo mnoho – Terry Pratchett napríklad vroku 2015 podľahol zdravotným problémom azarmútil tak množstvo fanúšikov žánrovej literatúry (afantasy špeciálne) po celom svete. Pratchett – ato isté vpodstate platí aj vprípade Neila Gaimana – si totiž ako jeden z kľúčových tvorcov sjedinečným rukopisom vpriebehu tých tridsiatich rokov sdefinitívnou platnosťou zabezpečil miesto medzi absolútnou smotánkou literárnej fantastiky aglobálnej popkultúry.
Včase vzniku románu Dobré znamenia síce obaja autori už bolí aktívnymi „hráčmi“ na tomto poli, ani jeden znich však nedisponoval statusom, aký majú dnes.
Proroctvá spoznámkami pod čiarou
Ako prezrádza podtitul románu vslovenskom znení Solídne a presné proroctvá čarodejnice Agnes Trubirohovej, jadro knihy bolo už vopred vlastne dané. Autori totiž, ako sa ktomu vrámci hry explicitne priznávajú (s. 15), už len jestvujúce proroctvá zozbierali, zostavili a doplnili vysvetľujúcimi poznámkami pod čiarou anávodmi pre múdrych.
Jadro knihy sa rozprestiera okolo témy konca sveta, presnejšie, tvorí ho „príbeh o určitých udalostiach, ktoré sa odohrali za posledných jedenásť rokov dejín ľudstva“ (s. 15). Anjel Azirafal a démon Crowley, ktorí žijú na Zemi už od počiatku, teda asi 6 000 rokov, si vo svete ľudí tak zvykli, že blížiaca sa apokalypsa im nie je pochuti. Ak ju chcú odvrátiť, musia nájsť strateného antikrista. „Protivník, Zhubca kráľov, Anjel bezodnej priepasti, Veľké zviera zvané Drak, Knieža tohto sveta, Otec lži, Semä satanovo a Pán temnoty“ (s. 33) sa volá Adam – presne ako prvý nositeľ hriechu. Armagedon má nastať približne 11 rokov po jeho narodení.
Problémy sa však začínajú, keď dieťa neskončí v správnej rodine a nedostane správnu satanskú výchovu. Atak jedenásťročný chlapec, ktorý o svojej moci nevie, zhmotňuje svoje fantázie, spôsobí vynorenie Atlantídy, objavenie mimozemšťanov, vytvorí podzemné mesto Šambala a tunely tiahnuce sa pod celým svetom, vďaka ktorým Tajní vládcovia vedia, čo sa kde šuchne amôžu všetko riadiť.
Viac lásky ako nenávisti v srdci
Súčasťou nadchádzajúcej apokalypsy sú, samozrejme, jej Pekelní anjeli – 4 jazdci alebo, lepšie povedané, motorkári, teda Smrť, Hlad, Vojna aZnečistenie. Nie, tu nejde ochybu, tak sa aspoň tvária Gaiman aPratchett, ktorí sa odvolávajú na Agnes Trubirohovú – Mor totiž odišiel na dôchodok po objavení penicilínu.
Mimochodom, autori týmto kreatívnym vstupom do zostavy biblických postáv (ne)priamo naznačujú, že už nie choroby sú tým, čo môže súčasné ľudstvo priviesť kjeho posledným dňom, ale správanie ľudí samých a neustále znečisťovanie planéty. VDobrých znameniach okrem mnohého iného nechýba ani pekelný pes, z ktorého sa stal verný spoločník svojho pána – malého chlapca s bujnou fantáziou aväčším množstvom lásky ako nenávisti v srdci. Akoniec sveta je tak na spadnutie...
Esencia, humor, detail
Neil Gaiman aTerry Pratchett si spoluprácu tohto druhu a rozsahu už nezopakovali a, bohužiaľ, už si ju istotne ani nezopakujú, čo je trochu škoda. Román Dobré znamenia síce akiste nie je najlepším Gaimanom a nie je pravdepodobne ani najlepším Pratchettom, je však rozhodne spojením esencií toho, čím sú títo dvaja autori osobití.
Je to nesmierne vtipná kniha (najmä vrôznych detailoch), ale nie trápne či prvoplánovo zábavná (britský humor je skvelý!), je tiež dostatočne pútavá na to, aby sa chcel čitateľ prepracovať k poslednej strane a zistiť, ako sa to celé stým armagedonom vyvinie.
Čo je však nemenej dôležité, Dobré znamenia sú presne tým druhom románu, vktorom nejde iba opríbeh, takže je vhodný aj na opakované čítanie. Človek sa týmto spôsobom môže – keď už pozná príbeh amal dočinenia aj stvorbou oboch autorov – napríklad baviť tým, že bude počas listovania stránkami odhaľovať alebo skôr odhadovať, čo je Gaimanovo ačo Pratchettovo. Hoci ono je to asi rovnako problematické, ako rozsúdiť, či je vknihe spomínané Čajkovského Another One Bites the Dust väčšmi dielom Čajkovského alebo kapely The Queen.
Kristína Jantisová
Za kryptonym K. J. sa skrýva autorský subjekt definovaný celkom bytostne nadšenectvom vo vzťahu kpopulárnej kultúre, záľubou vžánrovej fikcii všetkého druhu a „knihožrútstvom“.
Neil Gaiman a Terry Pratchett v roku 1991.Foto:archív locusmag.com
