��������

Ľudia oddaní plytkej TV kultúre, seriálom a vulgárnym šou, hnaní za zábavou „šopovania“, si len veľmi ťažko predstavujú situácie jednotlivých etáp historického vývoja. Poznajú ich ako poniektorých protagonistov tureckého seriálu a sčasti pertraktovanej tureckej expanzie do Uhorska, ale so skresleným pohľadom tureckých scenáristov… Je malým zázrakom, že vyšla ojedinelá kniha Dejiny Uhorska a Slováci o histórii, ale pritom pútavo a vysoko profesionálne napísaná, odkrývajúca skryté, či skôr málo, či vôbec neznáme súvislosti dejín, a to doslova od začiatku až po zánik uhorského štátneho útvaru. Ako máloktorí autori, Ivan Mrva a Vladimír Segeš prijali na milosť rád templárov (s. 34), ale chýba mi ich úloha v rámci prítomnosti v Uhorsku, známom od praveku ťažbou farebných a  drahých kovov. Teda mi chýba aj spomenutie Mestského a banského práva mesta Bana (Banskej Štiavnice) z  roku 1238. Veď už Frankovia vrátili Svätoplukovi „moravský poklad“, keď ho poslali proti Svantovítovmu povstaniu. Striebro bolo základom bohatstva Uhorského kráľovstva. Už Štefan I. začal raziť strieborné mince. Aj na reprodukovanej pečati Zlatej buly z roku 1222 (s. 42) pri hlave kráľa Ondreja II. sú zobrazené symboly zlata a striebra, teda slniečko a mesiačik. Aj byzantská misia mala nielen politicko-kultúrne poslanie, ale aj úlohu sprostredkovania drahých kovov pre Byzanciu, ktorá stratila arabskou expanziou egyptské bane, čo dokazuje úcta k sv. Klimentovi, patrónovi baníkov, ktorého ostatky boli protagonistami misie prinesené na naše územie.

Nemecký a rímsky cisár Žigmund Luxemburský si uvedomoval význam územia s erbovým znakom trojvršia s dvojkrížom. Aj prvý uhorský panovník Štefan I. je vyobrazený s takýmto erbom. Už z listinného materiálu z počiatku 13. storočia sme informovaní, koľko striebra dostával panovník len z povestnej (striebornej) Bane, dnešnej Banskej Štiavnice. V štvrtej artikule jej mestského a banského práva sa spomínajú púte do Santiaga de Compostela, Ríma a „kráľovstva za morom“ a sprievodcami tam nebol nik iný ako templári. Najstarší známy banícky znak – kladivko a želiezko – je vyobrazený na pečati richtára mesta Bana z roku 1275! Autori spomenuli na strane 137 banícke povstanie z rokov 1525 a 1526, ale pozabudli na Uhorský mediarsky podnik, ktorý vývozom medi financoval nielen nákupy viedenského dvora, ale najmä bojové aktivity voči osmanským Turkom. V tomto podniku, najväčšom vo vtedajšom svete, sa po prvýkrát v strednej Európe používalo podvojné účtovníctvo. Následne sa už baníctvo spomína len na strane 362 s tým, že sa konštatuje jeho úpadok v  19.  storočí. Ale nie je spomenuté banské a povrchové mapovanie, banícke, hutnícke a lesnícke školstvo, uvedomelé pestovanie lesa a banská a hutnícka výroba, ktoré vyvrcholili v založení Banskej akadémie. Tam je aj centrum rozvoja vysokoškolskej vzdelanosti v Uhorsku, jeho priemyselný rozvoj a prepojenie s ostatnou Európou.

Napriek týmto výhradám pokladám knihu za ojedinelé historické dielo posledných rokov napísané sviežim jazykom a aj, povedzme, s novým, aktuálnym slovenským pomenovaním niektorých prameňov a ich autorov. Čo platilo pred 30 rokmi, a čo sa pokladalo za smerodajné až nemenné, dnes už neplatí. Pribúdajú nové informácie, a tak sa zákonite menia pohľady na historický vývoj. Ten stredoveký, novoveký, ale aj na obdobie 19. storočia a prvých rokov 20. storočia, a to s vysokou dávkou objektivity aj pri obzvlášť citlivých témach národného obrodenia, Matice slovenskej, ale aj politického diania v tomto období, ľudskej zloby a aj nevedomosti samých Slovákov voči Slovákom, čo autori doslova s bravúrou zvládli. Opätovne pripomínam kulantný, ľahko plynúci jazyk celého textu. Kniha je doplnená veľmi dobrým výberom ilustračných reprodukcií, ktoré niekde tvoria priam výtvarný fenomén kvalitne vytlačený na kriedovom papieri.

A čosi na záver: v čase akútneho nedostatku adekvátne napísaných učebníc, ktoré by vyjadrovali súčasný stav poznania našich dejín, vyšlo ojedinelé a aj krásne dielo, za čo treba poďakovať obom autorom a tímu vydavateľstva Perfekt! Veď text knihy by sa mohol stať základom moderného učebnicového projektu.