ղľáԾ
Autorská monografia dvoch rešpektovaných slovenských filmových teoretiček, Evy Filovej Evy Vžentekovej, je spoločným výstupom dvoch paralelne prebiehajúcich autonómnych výskumov hraného dokumentárneho filmu domácej proveniencie, ktorý sa akýmsi spôsobom dotýka historického obdobia existencie Slovenského štátu.
Eva Filová a Eva Vženteková: Slovenský štát vo filme. Dokumentárna hraná tvorba po roku 1945
Bratislava: Vlna, 2020
Ambíciou autoriek teda bolo preskúmať prakticky všetky relevantné filmy, ktoré vznikli vdomácej, slovenskej, československej alebo znova slovenskej produkcii ktéme Slovenský štát. Ide ofilmy, ktoré akosi zachytávajú, prípadne interpretujú Slovenský štát, nie nevyhnutne ako štátny útvar, ale aj ako historické obdobie, čo napríklad znamená, že monografia sa vo veľmi rozsiahlej miere venuje aj Slovenskému národnému povstaniu.
Knihu samu osebe pritom tvoria pre potreby monografie adaptované štúdie a texty publikované oboma autorkami už skôr, vrozmedzí rokov 2014 až 2019 viných periodikách, prevažne včasopisoch Kino-Ikon, ale aj vSlovenskom divadle č Viere život, ale nielen vnich. Prehľad, kde boli texty publikované pôvodne, je súčasťou monografie, takže potenciálny čtateľ sa dozvie, že stextami obsiahnutými vknižke sa mohol stretnúť už kdesi inde, avšak viných súvislostiach vinom kontexte.
Za hranice filmovej vedy
Atu sa dostávame ktomu naozaj dôležitému. Kniha Slovenský štát vo filme totiž prekonáva relatívne úzko vymedzený akademický č akokoľvek inak profesijne profesionálne vymedzený špecializovaný priestor filmovej vedy filmovej histórie ako autonómnych disciplín. Smeruje kspôsobu čítania, ktorý obohacuje jednoducho tým, že čtateľ sa dozvie dovtedy neznáme veci: sumu informácií, ktoré sú zaujímavé samy osebe.
Iste, pri takomto spôsobe čítania sa môže zdať celkom irelevantné, že vkontextoch knižky otom, ako sa vslovenskom československom filme interpretoval zobrazoval Slovenský štát, sa cituje, povedzme, Umberto Eco, to je však iba nepríjemný dôsledok toho, že autorky vzmysle ich profesionálneho vymedzenia jednoducho potrebujú podporiť niektoré svoje tvrdenia odkazom na autoritu. To je relevantná legitímna hra, respektíve spôsob, ako sa podobné knihy píšu.
Alebo to skúsme inak. Kniha Slovenský štát vo filme je legitímnym relevantným vedeckým, teoretickým, odborným textom, zároveň k nej však môžeme pristupovať ako k plnohodnotnejliteratúre faktu, určenej čo najširšiemu okruhu čtateľov, ktorí nie sú, nechcú vlastne ani nemôžu byť autorkám dôstojnými partnermi vodbornej diskusii, ale nechajú sa jednoducho poučť.
Predovšetkým prvá časť – Vojna, povstanie, slovenský štát vdokumentárnom filme (Eva Filová) – štruktúrovaná siedmimi tematickými kapitolami, čtateľovi analyticky predstavuje, ako sa tvorcovia vkonkrétnych dokumentárnych filmoch vyrovnávajú jednak s„vnútornými“ historicky definovanými témami (SNP, fašizmus, holokaust etc.), jednak s„vonkajšími“ politickými,ideologickými. ale aj kultúrnymi a spoločenskými podmienkami limitmi filmovej tvorby.
Druhá časť – Obraz rokov 1938 až 1945 vhranom filme pre kiná (Eva Vženteková) – je síce diskusii otvorenejšia vtom zmysle, že autorkina stratégia predstavuje vlastné modely interpretácie hraného filmu vo vzťahu kbližšie špecifikovaným motívom (priestory prostredia, postavy hrdinovia, rodiny manželstvo etc.), aj tu sa však zreteľ kladie na samotné filmové diela, resp. autorka zostáva prísne na deskriptívno-popisnej úrovni, vrámci ktorej čtateľ môže jej tvrdenia konfrontovať skonkrétnymi filmovými dielami.
Apráve tento rozmer sa mi zdá najzmysluplnejší: nielen si ofilmoch čítať, ale nechať sa inšpirovať aj pri dívaní sa, pričom mnohé zaplikovaného neplatí len ofilmoch, sktorými pracuje autorka, ale aj ohraných filmoch všeobecne, čo už je však znova celkom iný rozmer spôsobu čítania tejto časti.
Dopočuť sa viac oslovenskom filme
Hoci monografia Evy Filovej Evy Vžentekovej spadá do kategórií filmová veda filmová história, zrejme nevyvolá odbornú diskusiu. Skôr sa mi javí ako dôležitá publikácia rozširujúca poznanie slovenského filmu poznanie oslovenskom filme, predovšetkým preto, že oňom vieme relatívne málo. Nie filmoví vedci teoretici, ľudia, ktorým je film profesiou, ale čtatelia, kultúrna verejnosť č ako inak nazvať ľudí, pre ktorých je dôležité udržiavať si kultúrny prehľad. Lebo práve takéto čítanie sa mi zdá najzmysluplnejšie.
Korpus 220 filmov, hraných, dokumentárnych, dokumentárnych cyklov itelevíznych seriálov venujúcich sa Slovenskému štátu vo filme, spracovaných erudovanými odborníčkami tak, že čtateľ ani na chvíľu nezapochybuje ojeho spoločenskej užitočnosti. Veda, ktorá má nielen zmysel, ale aj význam.
Juraj Malíček (1974)
Pôsobí vÚstave literárnej umeleckej komunikácie FF UKF vNitre, kde prednáša teóriu populárnej kultúry, dejín kinematografie interpretácie filmového diela. Príležitostne publikuje – časopisecky, knižne aj online.
Foto: Kameramani Karel Kopřiva (zľava) Emil Rožňovec. Akciová spoločnosť áٳܱ, ktorá vznikla v roku 1939, dostala zo zákona výhradné právo výroby, dovozu, vývozu a distribúcie filmov na území Slovenského štátu.
Zdroj: © Slovenský filmový ústav
